Fun fair

Mám spálený krk a pomerne dosť to štípe a to i napriek tomu, že som sa včera poctivo namazala  ochranným krémom.

Mám zakalený zrak, a to i napriek tomu, že  som nadopovaná liekmi proti alergii....no i tak si nonstop oči  šúcham,  lebo sa mi viečka lepia  dokopy .....nuž čo nezrobím, keď chcem aspoň trocha vidieť?

 

Jorik sleduje telku, Tomáš jazdí...ja omeškane ťukám ranný blog.

Dnes sa mi dobre písalo.

Nuž som písala.

 

Za zatiahnutým závesom už veselo svieti slnko....zdá sa, že budeme mať ďalší krásny deň. No..krásny ako krásny....možno horúci ale s ľadovým vetriskom. Človek vôbec nevie ako sa má obliecť.....a tak sa myslím , že sa všetci svorne chvíľami potíme a pečieme a chvíľami nám zas od zimy zježené chlpy rukávy trhajú.

 

Včera som mala s Jorikom veľmi akčný deň. Poctivo som prežila dve hodiny na ihrisku , viac menej plné pobehovania za svojim krpcom trojrocným a jeho pirátskym tímom, ktorého sa stal súčasťou. Ďalšie dve hodiny na to sme už strávili na Fun Fair (kolotočoch). Ja som si síce nevyskúšala ani jednu jazdu, ale zato Jorik sa vybláznil dosýta. Od skákacích zámkov po trampolíny a lietadlá......no prosto - len čo zmrzlinu cestou naspäť dolízal, tak ho zalomilo v kočiari....že sme mali doma čo robiť, aby sme ho prebrali. Ja som si na to mohla dožičiť tiež troška luxusu, (keďže si Jorika k sebe zobral jeho tata) a tak som si i ja pospala. S novými silami som potom až do "pravého nočného uloženia sa do postele"  pracovala a pracovala a pracovala a kúpala Jorika a čítala mu rozprávky a dávala medecínku na kašličky a vôbec, robila som všetko to, čo robíme, keď dieťa na spánok ukladáme...lebo to si už zase tata užíval v posteli svoju časť luxusu.

 

Bol to pekný deň. I dnes taký môžeme mať...hoci neviem neviem, ako dlho sa u nás kolotoče zdržia a zase tiež, nie sú zadarmo. A môj zárobok je v nedohľadne...ak to vôbec takto môžem povedať o svojom odvážnom pláne....lebo zatiaľ som, prosím pekne len kdesi tu....

 

 

Prosím, zámerne som fotku zasnívala do bubliniek, aby sa čítať nedalo....lebo toť, všetky moje popreskakované myšlienky ....

 

Tuto , jak sa Jorik kúpal, kreslila som a odvážna som sa snažila byť....hoc to moc vidieť nie je, ale ja viem.....a ešte mám čo robiť, lebo akosi som pochopila, že ak má byť ilustrácia dobrá, musí sa jej "povoliť" byť ilustráciou a uháňať ju fantazijnými smermi radšej než tými reálnymi.

 

 

 

 

 

Hej, hej,......mám čo robiť!

 

( aby som bola jasnejšia....musím sa naučiť zveličovať, zmenšovať, podľa pocitov najmä a potom tiež nazerať na situáciu z rôznych uhlov ...doslovne, zhora, zdola a to chce vykreslenú ruku)

 

A na záver už foto záverečné z ranného vyšívania......uj , poviem vám, je to pipľavá práca tie lebôčky.....veľmi pomaly postupujem , hoci som tempo nijak nezmenila.

 

 

Nuž a to je všetko na dnes.....už len mávam a tiež vám prajem, aby ste len veselé dni mali.....ako ináč, z 25Tovey Crescent.