Rozhovor na kuchynskej linke

Dnes by k nám mala prísť návšteva. Nestáva sa tak často, no keď sa tak predsa len stane, pečieme. I včera sme piekli. Jablkový koláč , z mamkinho receptára.

Jorik sa vyškriabal na kuchynskú linku, aby mi so všetkým pomáhal . Vždy tak spolu varíme alebo pečieme....pustíme si do toho nejakú muziku a spievame spolu i tancujeme. Včera sme však uprednostnili ticho a len  naše hlasy v ňom. Zhovárali sme sa a  uj, či to bol krásny rozhovor ! Ono, občas sa stane, že takéto drobné veci, ako v tomto prípade zopár slov, dokáže vyčariť niečo tak zázračné, čo alebo zmení celý deň alebo sa z toho vytvoria spomienky na celý život.

Lebo stalo sa včera, že mi prišlo smutno. Stáva sa mi. To už dávno nie je tajomstvo. Dobieha ma to hocikde...i keď tlačím vonku kočiar.....tak prečo nie, keď listujem mamkiným ,drobným písmom popísaným, receptárom ? Obchytané strany, kde tu mastný fľak, stopy, ktoré som do toho zošita čierneho i ja s mamkou vpisovala, keď sme toľkokrát spoločne piekli ...a že sme sa toho napiekli....jaj ! Všetky tie spomienky..... ! Nuž plakala som. Už dávno sa nehanbím plakať pred Jorikom. Plač nie je niečo , za čo by sme sa mali hanbiť a slzy  nie sú nepriateľ, práve naopak, pomáhajú...tak prečo ich nevypustiť von, keď sa pýtajú?  No i tak som cítila potrebu vysvetliť Jorikovi  dôvod, prečo sa mi náhle tak smutno urobilo. A ten môj malý muž....až dumem, kto mu tie slová do úst vložil...lebo hodné boli odrasteného chlapa. Až...pristihla som sa pri myšlienke, že by som podobné , ak nie úplne rovnaké, od svojho muža čakala. Vyrastajú z tých nežností chlapi alebo to naschvál robia, že keď im hruď zarastie , už také čosi nepovedia? Ozaj uvažujem, či kým dorastú , tak ohluchnú ...alebo ako zmužnejú a svaly im narastú.....už toľko priestoru v zrkadle zaberú , že tam prosto nie to miesta pre iných , len samí sa tam zmestia... Lebo....oj, či by nám bolo ženám dobre na svete, keby by  ich  tie detské nežné maniere nikdy neopustili. A prečo to píšem? Čo sa vlastne takého stalo? Čo takého mi ten môj drobec povedal?
 Nuž toto....

- Why do you cry mama? Because of baba pyžamka?
Yes honey.....I miss her so much.... You know...this is her recepy book...this is her handwriting...
-Don´t cry mama....don´t cry now....maybe you should go to Slovakia....
But she won´t be there......do you remember...baba pyžamka was very tired...so tired she decided to go to sleep and I will nevere ever see her again.
- I know ...and dedo Jozef too......
Yes , dedo Jozef too....
-Mama....don´t cry...you can go to cemetery.
I know I can...but I won´t be able to talk to her......it ´s so hard....it hurts.
-Mama, do not cry......there is still Anička and Lujza banana . They can talk to you!
I know I know.....but I still miss baba pyžamka.
-But mama, I am here.....do you see? You can always talk to me!
Omg honey, I know....I am very happy you´re here.
-Mama....you are still crying!
Because it´s so painful!
- Mama, don´t cry please! When we will be in bed you can hug me .You can put your hand around me and hold me....it will help you....you will see. Ok mama? We can hug in bed...ok?
Ok my sweetheart, we will hug in our bed.

preklad:
-Prečo plačeš mama? Kvôli babe pyžamkovej?
Hej medík, veľmi mi chýba. Vieš, toto je jej kuchárska kniha....jej drobné písmo.....
-Neplač mama, neplač teraz.....možno by si mala ísť na Slovensko.
Ale ona tam nebude....pamätáš si? Baba Pyžamková bola veľmi unavená.....tak unavená, že sa rozhodla už len spinkať naveky. Nikdy viac ju už neuvidím.
-Ja viem...aj dedo Jozef..
Aj dedo Jozef...
-Mama neplač, môžeš ísť na cintorín.....
Ja viem, ale ani tam sa s ňou nebudem môcť porozprávať. Je to tak ťažké.....bolí to.
-Mama neplač, je tam predsa stále Anička a Lujza banánová .Ony sa s tebou môžu zhovárať!
Ja viem, ale mne chýba baba pyžamka.
-Ale mama, i ja som tu, vidíš? Stále môžeš so mnou hovoriť!
Môj ty Bože, ja viem! Som šťastná, že ťa tu mám!
-Mama, ty stále plačeš....!
Pretože to tak bolí!
-Mama neplač prosím! Keď pôjdeme do postele , môžeš ma objať. Môžeš dať svoju ruku okolo mňa a môžeš ma držať. To pomôže, uvidíš. Ok mama? Objímeme sa  v posteli, dobre?
Dobre láska, objímeme sa v posteli.

dodatok: Lujza banánová je náš pes, teda naša psia dáma, ktorá kedysi milovala banány. Jorik sa častokrát pýtal, čo rada papá a vzišlo z toho....Lujza banana doesn´t like bananas, she likes cucumbers and spaghety. Lujza bananová už nemá rada banány, má rada uhorky a špagety. Toľkokrát to Jorik spieval....že akosi ostalo pri tej Lujze banana. :)

Jorik dnes veľmi skoro vstal. Ale usnul na gauči. Akurát....čosi sa mu sníva.....viečka mu nežne tancujú a volá na mňa..."mama".... Dúfam, že je to pekný sen.


Mávam vám z 25Tovey Crescent....ku krásnemu utorku!

Cink.