Thursday, April 20, 2017

Váham

Rozmýšľam, ozaj rozmýšľam, či mám dnes s Jorikom ísť na vyšetrenie. Jeho sluch sa bez debát zlepšil. Nemyslím, že je potrebné ďalšie vyšetrenie. Ono, pravda je, že ešte nie je 100% také, aké bolo aj predtým....ale to málo i ja viem, že to chvíľu trvá, kým sa sluch nadobro vráti v rovnakom stave, v akom pred chorobou bol.
 
A tak sa lámem ako dumem....lebo veľmi nerada by som tam šla "obťažovať". Ono, čas anglických lekárov je neskutočne vzácny , čo mi pripomenuli aj na poslednej návšteve, aby som sa nezabudla odhlásiť, ak sa synov stav zlepší. Uf, najvyšší čas tak urobiť! Ak chcem.
 
Ináč, odhliadnuc od toho, včera mal Jorik škôlku a ja som "nakupovala". Nemohla som ináč. Nohy som si išla dolámať , ako som sa ponáhľala, aby som len čím skôr doma bola a znova pracovala, ale ono....nie je to jednoduché vecami sa rýchlo prehrabať a čosi originálne von vytiahnuť. Nuž tak, robila som , čo som mohla a hurá, nepôjdeme domov s prázdnymi rukami. Čosi sa už na stoličke v spálni množí..., no aby to bolo kompletné, ešte tomu stále niečo chýba. Možno dnes, ak stihnem. Samozrejme, aby sa prekvapenie zachovalo, nemôžem tu všetko verejne odhaliť. Ale to, čo som sestre dokúpila, smelo ukázať môžem. Tá sem nikdy nemrká. Nuž teda, aha, aké šťastie som mala......
 
 
..keď som včera na takúto pompéznu bodkovanú sukňu natrafila !
 
 
K tomu i tento svetrík milený...jaj! Ona také vintage rada.
 
 
 
A potom i takéto mini šaty som jej k legínam vzala, krásne nenápadne objem pridávajú, to sa jej zíde. (aj mne, ale tuto si cápam po rukách, toto pre sestru je a bodka)
 
 
 
 
A toto "čudo" na dotyk príjemné som si sama seba vzala. Lebo mám rada sivú. A tiež som rada v mäkkúčku.
 
I svokre milej a Joričkovi som niečo málo nakúpila. Ale foto nevyšlo z Jorikových vecí, lebo môj foťák sa s červenou nemusí a jeho veci žiaľ červené sú ... No a pre svokru Kaťu prezradiť nemôžem. Lebo tá sem občas mrká. Nuž mlčím.
 
A to je všetko z môjho včerajšieho lovu.
Ba! Ružové pyžamové nohavice som si kúpila! Na tie som úplne zabudla! Asi preto, že jak nové boli, tak som si ich hneď a zaraz aj obliekla a ešte i teraz, čo sem do blogu slová ťukám, ich mám na sebe. Aj cvakla by som vám ich aj s nohami mojimi v nich, ale môj foťák také tiež rád fotí, to radšej prenechá mobilu. Tak ho posielam späť do šuflíka, nech si ide oddýchnuť.
 
A bez pyžamovej fotky to bude, no čo už?
 
Ale mávam vám z neho.....ozaj mávam....ku krásnemu dňu....z 25Tovey Crescent .
 
 
 

No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...