Sova

Dnes ráno sme sa zobudili do hádky. Stáva sa. Komu nie? Otázne je, nad kým alebo nad čím sa po nej plače. Nad ňou? Nad ním ? Nad vzťahom? Alebo nedajbože došlo aj na dieťa? A občas sa v nej plače len tak......bez príčiny, už len z toho, že v rukách niet čo držať.

Asi by sa dalo písať.....že áno? V škriepkach zvyknú mať ľudia čo povedať....ale blog je len blog. Istým spôsobom terapeutický, ale v konečnom dôsledku nie  terapeut. Tak decentne mlčím. Ale deň sa počiarkal. Hádky vždy čiarkajú. Ha.....rozmýšľam, aký papier majú na svoje kreslenie najradšej? Mriežkovaný, že áno? Po čistom by to nešlo a linkovaný je jednostranný.....tam by jeden vyhral a hádka by sa nikdy nezrodila.

 

Za svoj život ....uf, to znie tak múdro, som dospela k istému vlastnému pochopeniu hádok a prosím, netvrdím, že je pravdivé. Je len moje . A to, že na 80 až 90% v nej nie to víťaza. Obyčajne ide o rozdielne pohľady na vec. Úplne presne sa to dá pochopiť asi tak, že ak by som si zobrala stoličku a prisadla najskôr na jednu urazenú stranu a vypočula by som si jej verziu, s najväčším predpokladom by som jej pritakala, chápala , rozumela a vinila druhú stranu z toho, ako sa vôbec čohosi takého mohla dopustiť. Viac by som pravdepodobne ani počuť nepotrebovala, bola by som skalopevne presvedčená, komu v tomto kompromise držím miesto, na koho strane som. Ak by som si ale predsa len dala tú námahu a presadla aj na druhú stranu a vypočula si verziu protivníka, najskôr by som ostala kompletne zaskočená úplne iným názorom a nasledovalo by  jednoduché...aha, tak toto som nevedela a čosi ako ...no ale počkaj! toto mení celkovo situáciu!

Prosto , jedno s druhým, isto viete kam tým smerujem...je viac než pravdepodobné, že by vypočutie druhej strany prepísalo môj názor a ja by odrazu- prekvapivo, názorovo presedlala na stranu "predtým" nechutného vinníka.

Ozaj častokrát sa stáva , že jedna vec je vnímaná rozdielne. A občas je to ako správy v televíznych novinách, kde sa slovko tu a tam vystrihne a kalamita je na svete. Občas by to chcelo kamery , že áno?

 

Ale písať o hádkach nie je dvakrát milené.

 

Lebo si nimi prechádzame občas viac často než menej a nikdy nikoho šťastným neurobili. Tak dobre, občas niekoho možno aj hej.

 

Ja sa z nich ale neteším.

 

A preto ich nechám nateraz tak.

 

 

Radšej sa k svojej práci vrátim, hoci nijaké zázraky sa v nej neudiali......

 

 

Akurát som prvú lebôčku došila.... Drobná je, veľmi, tak druhú už väčšiu robím.

 

 

Aby sa ľahšie obšívalo, vyšívalo......

 

 

a možno aj preto, že som svoju malú ihlu nenašla, len tú veľkú:).

 

Zato som našla Jorikovu "trávičku"...

 

 

a keďže bola krásne zelená, sfotila som ju.

 

 

A možno som ju nenašla......len ma pritiahla jej zelená, lebo zelená.....všetci vieme, upokojuje.

 

 

Dnes v noci vonku húkala sova. Myslela som si najskôr, že je to líška. Zvyknú tak zvláštne plakať. Otvorila som okno a hľadala som ju. Líšky sú magické. Namiesto toho zo stromu popred okno preletela sova. Magickejšie to už ani nemohlo byť.

 

 

Mávam vám ku krásnemu dňu bez hádok....z 25Tovey Crescent.