Je priam zarážajúce ako sa vedia niekedy okolnosti a náhody s nami pohrať. Občas sa mi tomu až nechce veriť..., že ozaj takto...? Ako včera, keď sa k nám náš tatino vrátil a Jorik si vypýtal svoj čas s ním a ja som sa vytratila von na jednu zo svojich povinných vychádzok....., počas ktorej som kúpila ten najšťavnatejší melón v histórii nášho pobytu v UK a počas ktorej som sa tiež prelúskala do poslednej tretiny aktuálne čítanej knihy - lebo hurá, vrátila som sa k starému zlozvyku a zase čítam za chôdze! Uch, či to milujem! (Ináč, myslím, že by som sa dočítala omnoho ďalej včera , kniha bola lámavo napínavá ,ale dážď......sakra, ten anglický dážď....ináč, aj som si pomyslela, že je tu počasie jak v apríli...a ono včera sa ten apríl ozaj začal! A ku knihe ešte...., lúskam sa s potešením cez sériu kníh od Chrisa Priestleyho a nedá mi nepodotknúť, že som si ho dala vyyoutubovať a síce veľmi skromne ale predsa len úspešne som ho našla a jeho slová ma zahriali, lebo hoci to bol pomerne krátky rozhovor s ním, alebo radšej jeho monológ, obsiahol v ňom všetko, s čím občas sama zápasím a pomohol mi tak akceptovať sa vrátane i toho, čo mám rada.....
Cestou späť domov som sa zastavila v jednom sekáči , kde som kúpila zopár kníh a Jorikovi drobné autíčko (nemyslím, že sa mu páčilo:).
Ale knihy sme prelúskali hneď a zaraz ako som sa vrátila domov.
Až na túto.....lebo očividne, túto som Jorikovi nekúpila.....
Tuto je zase všetko, čo sme si včera v sekáči kúpili...lebo neskôr som ešte i s Jorikom smerom do Tesca do jedného zabehli....mali sme 15minút na obzeranie, ale obchod zavreli za 5minút skôr, lebo si mysleli, že tam nikoho nemajú. Cha, a to my sme s Jorikom mastili kartovú hru snap usadení na zemi, takže nás vidieť nebolo.....
Tú sme si napokon aj vzali domov.
A z obchodu nás pustili...ale zadným východom:).
Nuž ale...aby som sa vrátila k úplnému začiatku môjho blogu...k tej záhadnej vrtkavosti okolností....nuž tak včera som si , keď bol ešte Tomáš doma , trocha pospala...občas ozaj stačia minúty a hneď je lepšie. Večer som tak bola čulá , nachystaná na Jorika.....nuž sme mastili karty a potom, že hurá....teraz ty telku a ja skicár...aj som sa tešila, keď som si so s desením všimla, ako mi Jorik ľahá na gauč a trasie mu telíčko a že je ospalý.....a telíčko mu horelo....a uško bolelo..... a miesto ceruzky v ruke som v náručí objímala Jorika a on na mne miestami zaspával, miestami ma len objímal a držal sa statočne ....a ja som mu dala lieky a prevarila vodu do "janča" a uložila mu ubolené uško na neho a ľahla si k nemu a držala mu hlavičku, nech teplo ide kam má a ....vôbec celú noc som hliadkovala a stále hliadkujem....a prikrývam a teplotu kontrolujem a silno dumem, naprieč názorom anglickým lekárov, že hádam na nejaké lieky už ozaj dozrel čas....lebo len paracetamol všetko nevylieči.
Takže moje kreslenie šlo dovi dopo.....už len gúľam očami. A seriózne uvažujem, že ukončím akúkoľvek moju predajnú tvorbu a budem len bokom pre seba tvoriť, lebo ako mamina , keď chcem aj tvoriť, nestíham baliť, lepiť, propagovať sa......a viesť biznis ako taký. Viem, mnohé maminy to dávajú....tlieskam, blahoželám...ale ja som často viac menej úplne sama s Jorikom, nijaká rodina, brutál skromne málo priateľov tu máme....., takže väčšinou s Jorikom ťaháme sólo vo dvojici a Jorik už zďaleka neprespí dni...vlastne už počas dňa spí len výnimočne , takže toho času a chute, keď sa čas konečne nájde, je pramálo. Nebudem klamať.
Akurát nasrdenú ruku som dokreslila včera.....
No a dnes ráno som vyšívala....
Takže ružové srdce už tlkoce..... (ono, neviem, či som to už spomínala.....ale už skôr som plánovala vyšívať tieto anatomické srdcia pre všetkých tých, ktorí vyšívať alebo nevedia alebo na to nemajú čas alebo sa im proste ušiť si ho pre seba nechce a zároveň majú niekoho, kto im odišiel....myslím, ozaj odišiel a koho srdce , len také pomyselné, si zo sebou všade nosia....
Takže tak.
Nedeľne dnes. Fotkovo.
Jorik spí, teplotu nemá. Len sa stále odkopáva.
Tak prikrývam.
A mávam ku krásnej nedeli...z 25Tovey Crescent.
Uj, na koláče som zabudla!
Ale...už ich ani poriadne niet...(vydarili sa, len tak pečené od oka:) ale keď je už tá nedeľa.....veď nedele zvyknú byť koláčové, či nie?
A už ozaj len mávam!
S Jorikom...., lebo už vstal ....a deň sa začal.
Pfuf, zase som neurobila , čo som plánovala....
ale už by som si na to mohla zvyknúť !
Cink
No comments:
Post a Comment