Zuby

Dnes by som veľmi rada napísala nejaký veselý a vysmiaty blog. Ale neurobím tak. Neurobím tak, lebo by som klamala.

 

Raz, keď som bola ešte malá, sme z nejakého dôvodu šli na Slovinky, čo je dedina hneď vedľa nás, ku komusi, na koho meno si vôbec nepamätám , na návštevu. Bolo tam viac dospelých, ale jedna z nich sedela tak obďaleč, osamotená a moc sa do rozhovoru nezapájala. Plietla čosi z bordovej vlny....cha, to si pamätám! a mlčala. No, akosi, došla rada aj na ňu a musela sa ozvať. A vtedy, aha! Ostala som v šoku! Pani nemala zuby! Aký des!

 

Tí, čo ma poznajú, vedia, že mám pamäť ako sitko. Sťaby som všetko jedným uchom dnu a druhým von púšťala....., lebo ja ináč neviem, nonstop si toľko vecí všímam, že prosto musím nejaké informácie i pravidelne z hlavy vytláčať. A čo sa mňa týka, všímam si toho omnoho viac, než je potrebné....do detailov prosím..., ktoré sú úplne k ničomu, ale ja si ich proste všimnúť musím a hotovo. No ale chrup tejto úbohej pani, ktorá akurát čakala na nové korunky, mi ostal v pamäti až dodnes!

 

Lebo už vtedy som sa toho desila. A aha ho, došla som k rovnakému stavu omnoho skoršie, než by som kedykoľvek čakala. Nechala som sa nahovoriť zubárom, aby som šla po náhradách, lebo môj úraz mnohé poškodil a lepšie tak bude, len nech dôverujem. A ja som dôverovala a teraz , či sa mi to páči alebo nie, skúšam svoje hranice.

 

Prechádzam zubnou menopauzou.

 

A nepáči sa mi .

Samozrejme.

I plakala som a veľa......lebo moje "bobrie " zuby, na ktoré som bola vždy taká pyšná, sú nadobro preč. Aj si musím miestami pripomínať fakt, že nie teraz som o ne prišla, ale už vtedy pred rokom, keď som sa s jamou stretla .....keď som si hlavu o asfaltovú cestu narazila ....keď som do trávy obďaleč rozbité kúsky svojich zubných pokladov vypľúvala. Pardón, príliš grafické....ja viem. Osobne o zuboch nechcem ani počuť. I reklama na zubné pasty mi robí zle!

 

Bojím sa.

Zas som pritom strachu. Hm, koľko rôznych podôb má.

 

Zubárka ma ubezpečuje, že všetko dobré bude. Ja viem, ja viééééém. To my ľudia radi vravíme a ono aj je. Že áno?

 

A tak sa snažím proti sebe bojovať a včera som si dokonca i šatku  z úst dole dala a rehotala sa na plné hrdlo, jak mi Jorik šmolkovú zmrzlinu do oka strčil. Krajšia som v živote nebola.

 

Odpustite mi moju úprimnosť. Nie vždy sa mi darí pocity maskovať.

 

Dnes by sme si mali urobiť voľný deň. Vraj by sme si mali niekam zájsť.....trochu si užiť. Bez zubov je to ťažké, verte mi. A preto váham, či doma neostanem a radšej pracovať budem. Dnes som sa ráno trápila....v podstate dokopy som nič nenapísala, len som prepisovala včerajšie slová. Opravuje sa ťažšie než píše.

 

Nuž teda uvidíme.

Vonku je mlhavo.....ale Krompachom to nevadí. Vyhrávajú. Lebo sa na trhovisku kvety predávajú.

 

Mne kvety netreba...možno mamke na hrob. Ale o to sa chce sestra postarať. Tak ja budem radšej iba mávať.....aby každý len pekný deň mal......

 

 

...a tiež ďakovať budem do Kostolian....odkiaľ mi včera poklady prišli, aby potešili. A veruže potešili.

 

Za seba už len skicu posielam a už ozaj mlčím....

 

 

Cink.