Zase som sa zapísala. Ale nejdem sa za to ospravedlňovať. Lebo niet za čo. Lebo písať teraz musím a viem, že len veľmi pomaly napredujem .....občas ani celú kapitolu ráno napísať nestihnem. Desím sa, keď počujem iných vravieť, že i roky nejaký príbeh písali. Ach, to ja nemôžem. Zabudla by som ho, stratila v sebe. Nie, ja sa musím ponáhľať..., kým vo mne žije, kým mu tlčie srdce. Navyše, asi to bude znieť smiešne, ale ja doslova cítim, že je ten príbeh, čo sa pokúšam teraz napísať , aktuálne vo mne. Riadi ma, pomáha mi. Nemôžem mrhať časom. Sťaby to otázka teraz alebo nikdy bola.
Za čo by som sa však asi ospravedlniť mala, bol môj ďalší včerajší výpadok. Lebo ako osobe, ktorá sa onlajnovo prezentuje, náležalo mi včera veselú veľkú noc želať. Ibaže ja som neželala. Ani tu, na blogu, ani na svojej stránke. Ako správny hrdina som si tam nacapila nejaké svoje obrázky, čo som posledne nakreslila, vytvoriac tak trocha mne dobre známe "sociálne fo- pa ". Že sa tak stalo , som však zistila, až keď som na domovskú stránku mrkla a ostala zavalená želaniami . Bez výhovoriek však smelo píšem, že tieto veci mi nikdy nešli. Viete také tie, čo sa očakávajú. Väčšinou ma zaskočia , ak nie rovno prekvapia. A občas to býva i trápne....a zahanbujúce. Nuž, nie naschvál to robím, ozaj tieto "dôležité" spoločenské veci (vrátane všetkých akcií a sviatkov a kadečo podobného) nevidím.
No a do tretice už nemám nič, čo by ma nejako lámalo, či sa musím alebo nemusím ospravedlňovať. Do tretice mám už len súkromnú infošku, že som bola včera , ako drvivá väčšina vás- nás, členiek ženského pohlavia, obliata hrnčekom ľadovej anglickej vody . Až kričala som od toho chladu , jak mi stekal dole hruďou..... No čo už, vydržala som a teraz zdravá budem. Musím byť!
Ráta sa aj do štvorice? Lebo do nej by sa ešte niečo našlo. Hoci, neukončené, ale predsa, ostala som s tým spokojná. Lebo rozpráva sa to so mnou....a to je naj.
Hádam dnes to dokončím, hoci už aj iné musím, keď už na to Slovensko o pár dní odchádzame. Všetky povinnosti by som si chcela dokončiť. Teda...len tie, na ktoré si pamätám.
A dokončiť budem musieť aj tento nový náhrdelník. Ale to už vôbec neponáhľa!
U nás je celkom slnečno. Tomáš odišiel preč, na celý deň ..kamsi ďaleko. Robota a zábava, nuž dnes s Jorikom sami dňom pôjdeme. Žiadne plány so far.... ale to je to najmenej.
Nuž, vyčerpala som slová, čo som na dnes mala a už len mávať mi ostáva...ku krásnemu dňu. Z 25Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment