Mäsiar

Včera som absolvovala ďalšie sedenie u zubára. Priznám sa , že som si tam v čakárni sedela celkom spokojná, keďže som vedela, že zubárku mám skvelú , nežnú, opatrnú..... a tak ma skoro mŕtvica ranila, keď som zistila, že ma posunula svojmu otcovi! Koho som stretla, nik iný na neho ináč ako "mäsiar" nepovedal...., nuž , poviem vám, nebolo mi všetko jedno a doslova som "speedovala" vlastnými myšlienkami dumajúc, čo mám robiť a ako sa mám zachrániť. Ak by som totižto na začiatku vedela, že ma bude robiť on, nikdy v živote by som s tým nesúhlasila!!!! Nikdy by som s tým všetkým nezačala . Ono, i nemalé peniažky ma to stojí, ale dokiaľ som bola spokojná, nemala som dôvod hundrať. Teraz však už áno.

 

Ľudia vám dajú najlepšie referencie a odhliadnuc od mäsiara, vypočula som si i také, že jak ona krásne začala, tak jej otec dokafral a už nikdy viacej ku nim nie! Ach ! Neklamem, nie je mi všetko jedno. Len dúfam, modlím sa, že môj včerajší zážitok s "mäsiarom" bol môj prvý i posledný. Hoci, klamala by som, ak by som na neho napísala niečo škaredé. Možno nemal pochopenia pre moju zošitú peru, že sa nevie "uvoľniť" , ale ináč nič škaredé na jeho adresu nepípam!

 

A tak, momentálne stratená v mojom desivom "faceupgradu " ani nemám náladu písať oslavné blogy. Moje pondelkové narodeniny som vygumovala. Nijaké sa konať nebudú. A basta! Necítim sa na ne.

 

A radšej fotkovo sem pritiahnem, a hoc sa moc nemám s čím chváliť, nech slovíčka za mňa popíše.

 

 

 

 

...tuto kresbička zo stola, čo som včera v čakárni kreslila.....

 

 

 

...tuto zase mačiatko od Koncito, ktorú ja mocno rada , na sashe.sk predáva a prosím, toto nežné stvorenie mamke patrilo. Som si ho včera pre seba ukradla. Aspoň kým tu som, doma......

 

 

A nakoniec srdiečko....čo mi ostalo. Ostatné dve sestrám išli.

 

Viem, skromne dnes píšem......ale tak troška zapáčilo sa mi okúňať sa posledné dni a do šálu sa skrývať.

Nuž zdá sa, že prestať neviem....ani keď píšem.

 

 

Mávam vám ku krásnemu piatku...z Hlavnej 35!

 

Cink