Uvidíme

Jorik sa hrá hry a sleduje A je to. Tomáš jazdí, rozváža svojich zákazníkov. Ja veselo ťukám a pridávam slovíčka do svojho románu. Škoda len, že akurát, keď som rozpísaná, musím prestať. Ale ináč sa nedá. Nemôžem Jorika donekonečna odmietať. Hra Hady a rebríky na mňa už hodinu čaká. Mastíme ju teraz každý deň aj niekoľko krát do dňa. Tak do 20krát  v pohode dáme. Som z tej hry unavená, ale Jorik očividne nie. Bez debát, je to jeho naj naj hra.

Dnes je streda , že áno? Alebo sa mýlim? Beztak je to jedno. Nemáme nijaké povinnosti, nijaké plány. Budeme sa dnes len tak túlať celým dňom, chytajúc sa základných povinných piliérov, ako hygiena, jedenie a umývanie sa. A večer spanie. Cha, keď už spomínam to spanie, včera sme  usnuli....všetci. Krátko pred piatou popoludní odišiel Tomáš.... Aby sme ho s Jorikom nerušili, presťahovali sme sa do spálne. Tam som najskôr usnula ja a keď som sa o vyše hodinu zobudila, už spal i Jorik a to tak tvrdo, že bolo nemožné ho prebrať. Ďakovala som svojej prezieravosti, že som mu ešte tesne pred príchodom do spálne umyla zúbky i tváričku, nuž som ho už len prezliekla do pyžamka a nechala ho spať ďalej. Až do rána. I ja som si k nemu ľahla...lebo bolo by zbytočné sa o čokoľvek tvorivé pokúšať. Darmo raz, jarná únava sa u nás udomácnila.

Čoskoro poletíme domov a s tým našim výletom sú spojené aj nejaké tie povinnosti. Tomáša , najmä, čakajú pohovory. Záverečné. Či už budú úspešné alebo nie, nesnívame tentokrát, len sa rozprávame a plánujeme, možno i rozhodujeme, čo by sme ak by sme....lebo , ak bude nebodaj úspešný, neostane nám veľa času na vymýšľanie.

A tak si Tomáš i ja , striháme plány na drobné kúsky a spoločne sa pokúšame poskladať z nich spoločné puzzle. Nie všetky kúsky sedia a výsledný obrázok zatiaľ nijaký zmysel nedáva. Tomáš sa začína obracať na východ. Ja sa ťahám na západ. Nikto zatiaľ nedupe nohami. Rozumne chceme. Rodina a hory - lesy, je mi jasné, môj západ má na mále. Horšie na tom je už len to, že svoje " ťahanie sa" na západ ani nemám čím rukolapným podchytiť. Len chabým...., že čosi akosi....na východ znova už moc nechcem.

No uvidíme....uvidíme. Tak či onak, Tomáš sa vyjadril, že mu UK nevonia. Že nech už budú výsledky jeho pohovorov akékoľvek, že chce ísť späť.  Na Slovensko. Ono, nie je to tak dávno. čo som nad tým i ja tuho uvažovala. Teraz som voči tej myšlienke  radšej chladná. Nuž...ako vravím.....uvidíme...uvidíme.....


....kam nás vietor zaveje.....

Za seba akurát dúfam, že niečo konečne dokončím! Že sa kdesi na polceste zo seba znova nesklamem.

Mávam vám ku krásnemu dňu , z 25Tovey Crescent! Cink!