Zubár

Včera som zabudla ráno písať. Moja chyba. No už 7:30am som mala v inom meste zubára a predtým ešte do banky som musela zájsť, peniažky si vybrať, nuž som nestíhala. Akurát som denníčky k predaju natiahla na sashe a to bolo všetko. Hajde na autobus.

 

No dnes som už tu a ťukám aj za včerajšok, hoci musím povedať , že sa veľmi premáham. Chytila som od Jorika jeho bacily a moje hrdlo je doslova v ohni. Prekliata bolesť! Včera Jorika tak skolila, že len apaticky kade tade polihoval , až som  ho zbalila do nosiča a k lekárke odniesla. Meralo sa mu CRP, kontrolovalo celé telíčko....všetko dobré až na ozaj ale ozaj červené hrdlo! Čo už môže jedno hrdlo, že áno? Ale že či môže! Prepána! Uzliny všetky von, aj sliny prehltnúť je bolestivý akt. Chudák malý...nečudo, že jedlo vracal neschopný ho prehltnúť.

 

A tak cmúľame junior angin a troška lepšie je. Ale len troška.

 

A ja i po zubároch behám a prekonávam najväčšie strachy svojho života. Dobre, teraz tu nebudem zabŕdať do takých vecí ako je rakovina a smrť. Lebo to by nebol férový boj. Nikdy s ničím.

Nuž tak teda , premáham sa a asi idem bojovať. Čakajú ma veľmi ťažké dni a dosť sa ich obávam. Nie som schopná o tom  ani písať. Nie nateraz. Ale som rada, že po roku od môjho úrazu, konečne čosi riešim, lebo zdá sa, že v UK na univerzite, kde robotu spackali , sa mi viac ozvať nechystajú. A ja by som si už priala sa usmievať. Navyše, nehovoriac o tom, že tu nejde len o estetiku. Ani som nerátala, koľko krát sa včera povedalo slovko zápal.

 

Tak teda dnes začínam svoj boj a potrvá celú dovolenku. Najskôr budem počas toho boja zatvorená dnu ,aby som nikoho nevydesila. A budem kresliť a písať a vôbec robiť všetko to, čo ma baví. Ako závidieť iným, že na nich vonku slnko svieti:). Juj, ale som závistlivá!

 

Čo už raz so mnou?

Netrpezlivá som a nedočkavá.

 

Už aby to bolo za mnou...

 

Zubárka sa zaprisahala, že ma nič bolieť nebude. Len aby! Mňa to u slovenských zubárov vždy bolelo!

 

Uj, ale píšem monotónne....a to som chcela o sestre a o mamke písať... Hm, chcela. Už nebudem.

 

Lebo slnko vonku svieti a do nového dňa už volá.

 

Jorik je už dávno hore, sedí na gauči a sleduje rozprávku. Tomáš spí, ja ťukám.

 

 

Ale už sa lúčiť idem......a mávam k tomu z 35 na Hlavnej.

 

Aby ste krásny deň mali!

 

Cink.