Pošepky od Verušky: Ja len

I včerajší deň sme strávili zatvorení dnu. Tým množným číslom mám na mysli seba a Jorika. Je to veľmi zvláštne prežívať dni , celé dni, v interakcii s trojročným dieťaťom , ktoré navyše znova trocha horšie počuje. Verím tomu, že keď je niekto vystavený nejakým nezvyčajným podmienkam, že z toho musí niečo "získať". Je otázne, či to bude dobré alebo nie. A tiež, či sa to vôbec dá ovplyvniť. Neľutujem sa..., to nie, to ani nemôžem. Nie som v tomto projekte sama. Je vedľa mňa dieťa a to k tomu to najdôležitejšie dieťa na svete - výsostne pre mňa. Ono sa musí cítiť rovnako..... (je mu smutno alebo mu stačím?) Akurát na mňa to kladie o to väčšiu záťaž, lebo sa týmto stávam stredobodom jeho vnímania....akýmsi hlavným zdrojom prijímania informácii. V nadväznosti na to bude asi hlúpo znieť priznanie, že som mu pred nedávnom kúpila akciový tablet. Včera sme ho spolu lúskali a som rada, že sa tak stalo. Nakoľko som úplne antitalent na techniku, urobilo mi dobre potrápiť sa s tým a hoci si to vypýtalo aj slzy....zdá sa, ťuk ťuk, že nič sa nepokazilo a Jorik sa chytá. A hrá...... a ja si kupujem trocha času pre seba , no najmä dávam mu aj iný zdroj na komunikáciu než vlastné "seba sa". (o tom, aký kvalitný ten druhý zdroj je prosím nemusíme debatiť. nie som hlúpa, ani slepá.....ale každopádne dni oživí a verte , i to sa ráta!)

Hm...smejem sa.

Ale tak smutnozákerne, lebo ono mi to občas príde ako reality show, už len kamery nám tu chýbajú.

Aj by som chcela napísať, že maminy mi rozumejú...ale nemyslím, že by to bolo na mieste. Občas dumem, aké by to bolo, keby sme ozaj žili niekde inde, kde by som mohla nejako "interaktívne" zasiahnuť.... Je možné, že by som mala ohľadne svojej práce nejaké "stretnutia" ? Šiel by Jorik so mnou? Videl by sa s inými ľuďmi ? Videl by "iný" svet a čerpal by z neho? Nasával? Boli by príležitosti? Boli by možnosti? Možno trocha "profesionálneho" rázu ? Duno.

Človek toho nahúta veľa, keď za ticha ráno vyšíva....