Moje krtince

Je nedeľa. Haha, znova. Vonku je zatiahnuté ..... pred chvíľou pršalo, cesty ostali mokré.

Jorik je už hore, sedí na gauči a sleduje program pre deti o dinosauroch.

Tomáš spí. Ťahal celú noc až do rána. Medzi druhou - treťou prišiel.

A ja? Ja som práve dopísala blog, ktorý si bokom odkladám...na neskôr.  A bokom odkladám aj obrázky, čo som dnes nakreslila , lebo ešte nie je ich čas na odhalenie.....pokazila by som prekvapenie.

A očkám mrhám von oknom a dumem...zvažujem....či bude dnes carboot sale? Najskôr jeho existenciu risknem....prebehnem sa tam, pozriem, či je alebo nie. Ak by som nešla, vyčítala by som si to.

A tak mrkám na hodinky a môj žalúdok zvestuje čas na paniku.

Tak sa radšej nedívam.

A už len načúvam.... Je to dážď , čo počujem?

Neviem....dnes mám jeden z tých dní, kedy nič neviem. Kedy sa ako krtko hrabem vo vlastných veciach a vysomáriť sa z nich neviem. Neviem dokonca ani to, odkiaľ sa toľké veci na riešenie nabrali. No najskôr sama som si. Jak ináč, kto iný by sa v mojich krtincoch hrabal?

Najhoršie na tom je, že ani myšlienky si neviem usporiadať. A preposlať vám zopár slov.
Tak si do úst pchám vysušené mango a hm, ani to nie je o nič múdrejšie ako ja.

Akurát, keď smiem pošepkať....zákazku som dostala , od domáceho a aj zopár slov k tomu...aby som neváhala dlhšie a obchod otvorila, pre domácich, ako ináč! Lebo...vraj....ako ona - tá moja zákazníčka domáca - hrdo moje tašky nosí, že sa ľudia pýtajú a aby ich mala kam nasmerovať. Tak sa teším a blažene sa kvôli tomu cítim....a v oblakoch lietam...už len ten obchod...jasne....a k nemu paypal, s tým mi drahý pomôže a potom ešte dôkaz o mojej totožnosti do etsy zaslať, lebo akosi .....neprešla som posledne ich testom a zlyhala som na dôveryhodnosti. Ach.....práve som si urobila ďalšie krtince.

Tak je ten carboot alebo nie?

Ach! Ja na to všetko radšej iba mávam...hej, z 25 Tovey Crescent..... Cink.