Pamätáš ? Ty si bola kráľovná a ja tvoja princezná.
Tak veľmi som chcela byť ako ty,
Vedieť premieňať slová na kvety.
Teraz viem, že sme korunky nikdy nemali,
To len ja som nám ich kreslila na hlavy.
A vieš, že ti stále jednu kreslím,
Do srdca ti ju láskou lepím,
Lebo pre mňa si nikdy neprestala byť kráľovnou
V mojej milovanej mame schovanou.
...nie som si istá slovami..ešte sa s nimi pohrám, no.....tak nejak sa dnes ráno hrám, ako pracujem na našom projekte a obchodíku.
Priznám sa tiež, že na mieste prešľapujem, lebo váham , koľko porozumenia sa mojim obrázkom a textom ujde....či by som nemala len klamlivo krásne veci nakresliť.... No, to by som šla proti sebe , tak skúšam ostať úprimná.
Maminy si kreslím na papier a hneď v prvej, skúšam zachytiť to materinské, čo v matkách vidím.....na čo myslím, keď si spomínam na tú svoju. A aha! Ozajstná mamina sa mi zrodila na papieri ! K nej si slová čmáram....., také, čo by najviac rozprávali a už ich aj mám a lúskam sa nimi....zase, neistá si, či to ľudia pochopia. Či nie prisladké sú alebo gýčové budú....
No nateraz sú pre mňa jediné. Darmo raz, na mnoho vecí sa treba vyspať, aby sa tak nejak udupali a dotačne okresali.
...ale cítim to, neklamem....v jej pohľade, v jej rukách...je mamina. Je.
A miluje.
A tie slová k nej? Mrkám do skicára.... Ach, tuto sú...
Pre tú, ktorej ruky , ma vždy s najväčšou láskou objímali.
alebo
Mama, nie sú to perly ale tvoje vždy objímajúce ruky, ktoré ťa pre mňa robia najdrahšou na svete.
alebo
Nie je to make up ale tvoje srdce, ktoré ťa robí v mojich očiach tou najkrajšou na svete.
Koniec možností.
A ...obávam sa , že i koniec mojich nedeľných riadkov. Lebo haloooo...., vonku slnko svieti a tam kdesi za vŕškami je carboot ! Tentokrát si ho ujsť nenechám!
A tak mávam a krásny deň želám! Z 25 Tovey Crescent.
Cink
No comments:
Post a Comment