Merám si čas....4hodiny bezprestávkového hrbenia sa. Pár minút navyše, keď ešte očkom mrkám , čiarku tu a bodku tam dokresľujem.
Oči sa mi zahmlievajú. Už niekoľko dní a začínam si všímať, že bez okuliarov som vonku takmer nepoužiteľná. No stále verím, že je to len dočasný stav, lebo....lebo míňam peniažky na fixy a šaty sekáčové pre seba a nie na krémy, lebo tie drahé sú a tak kolo očí mažem vazelínu, lebo....veď na zatvrdnuté päty je tak účinná, či?
Ráno je za mnou a ja si z neho ,okrem ilustrácie , odnášam tri ďalšie cenné vedomosti. Prvá sa týka Coco Channel. Z vlogov, čo si rano púšťam som zistila, že bola spojenkyňou s nacistami počas druhej svetovej vojny. Kto by to bol do Coco povedal? Druhá vec sa týka tiež obdobia svetovej vojny, tentokrát však tej prvej, kde sa bratia, ktorých mená som si , samozrejme, nezapamätala, rozhodli vyrábať topánky. No nepohodli sa a tak sa rozišli. Jeden vytvoril značku Puma, ten druhý Adidas. Dumem, aká hrdá musela ich mama byť:). A tretia cenná informácia sa týka mojej práce. Ako zvyknem kresliť, nerobím si plány. Veci fixové sa na papieri proste samé dejú. A tak akosi si tmavovlasé dievčatko vyžiadalo oranžové šatky. Dobre, oranžová je dobrá, nenamietam a veselo jej ich farbím všetkými možnými odtieňmi oranžovej, čo v ponuke mám. No šatkám čosi chýba. Bodky...vravím si , no a k tej oranžovej, zažiadala sa mi čierna. Šup s nimi na papier, však oranžová a čierna idú krásne k sebe. Omyl! Čierne bodky na oranžovej nevytvoria oranžové šatky s čiernymi bodkami ale leoparda! S opičkou v ruke len malíčky za chrbtom krížim, aby nevyzerala ako z knihy džungle. A potajme dúfam, že keď má ozaj tie opičky tak rada, tak možno ani k tej džungli nebude mať ďaleko.
Hej, mohla som tie šaty zamaľovať...mohla, ale.....nechala som ich tak. Prosto preto, že verím, že si u mňa postavičky svoje farby vždy samé vypýtajú. A keď si dievčatko žiadalo leoparda, hm, tak ho má....a, medzi nami, pristane jej.
Krásny deň prajem...z 25Tovey Crescent .
Cink
No comments:
Post a Comment