Pred pár dňami som vo svojom obľúbenom vintage obchode našla závesy. Boli zľahka tyrkysové s obrázkami kuchynského nábytku. Až mi srdce pukalo, ako za tými závesmi plakalo. A plakať muselo, lebo cena nepustila....40libier bolo ďaleko ďaleeeeeeko za povolenou hranicou . Akokoľvek sa mi teda tie závesy páčili, musela som ich tam nechať. Našťastie, už ich niekto bohatší kúpil a pokušenie tým odišlo. No...nemôžem sa sťažovať. Tri dni dozadu, v inom sekáči, mala som šťastie. Srdce síce tak srdcervúco neplakalo, ak už pre nič iné, tak pre tyrkysovú, čo sa na zelenú zmenila a neboli ani nijaké kuchynské linky kade tade počmárané, ale čosi ako listy...., no i tak...našla som závesy, čo majú v sebe spomienku. Hurá! Aj cena bola priateľská , dovoliteľná na tak vzácny kus doplnku. Včera som ich zavesila na okno. Na to moje, aby som bola presná....v mojom pracovnom kútiku. Ach aká oáza! Aká bola kedysi u babky, aká bola kedysi u nás doma. Prisahám, nostalgia sa mi nasťahovala do môjho rožku nášho bytu. Uj, či príjemne v ňom je....
Spomienky...spomienky....teraz ich čmáram Jorikovi do mysle.....
Foto nie je najlepšie, ale závesy je vidieť:) . Akurát tú čarovnú atmosféru moc nie...ale naživo je tam, prisahám!
A okrem toho, že si šťastne nažívam vo svojom kúte, teším sa ešte raz...lebo konečne, konečne....konečne...dokreslila som. Už len jeden obrázok...ale to ani nerátam....a je to hotovo! Moja prvá ilustrovaná kniha !
Temer ako dieťa....
Tak teší....že sa znova plakať chce.
A z tej radosti vám mávam...ku krásnemu víkendu...odo mňa, z môjho pracovného kúta, na 25 Tovey Crescent.
Cink
No comments:
Post a Comment