Nervózne ťukám

O chvíľu odchádzame do nemocnice. Jorik má predoperačné vyšetrenie. Cítim sa nervózne kvôli tomu. Nie tak, že by som chcela na ľudí okolo mňa ziapať.....skôr tak, že nechať ma chvíľu osamote, začnem si najskôr nechty obhrýzať.

Aj napriek tomu sa snažím nepoľaviť. Kreslila som dnes viac než posledné dni...., no výsledok tomu nenasvedčuje. Hotový kompletne je len jeden obrázok, druhý len do polovice . Akurát ešte na logu som dnes robila a zadarilo sa. Aspoň ja si myslím, no ešte budem musieť poslať na schválenie.

Začať podnikať je pre mňa nová vec. Kolená sa snažím držať vystreté, aby sa mi nepodlomili. Hej, kedysi som mala obchod na Sashe, jedine na Sashe. Nikde inde som sa nikdy  nedostala, predaja som  mala aj na sashe .....na svoje dve ruky...... tak akurát dosť. Tentokrát však idem podnikať "samostatne" , bez pomoci kohosi "väčšieho" ako Sashe, Etsy, Fler......  Na webe budeme svietiť sólo  a .....cítim sa zodpovedne.

Včera som si zabehla do mesta. Do centra. Hneď ako som Jorika odniesla do škôlky, zbehla som dole medzi obchody. Nemala som nákupnú náladu. Veci okolo mňa pôsobili ako repelenty. Stáva sa mi to . Našťastie som  obchodmi neblúdila kvôli sebe a svojmu šatníku. Nesúc si na mysli rady pána teplákového, hľadala som výsledky svojho online prieskumu naživo. Ani som nečakala, že sa mi to môže podariť (neviem prečo) , no zadarilo sa a domov som si odniesla 4bavlnené tričká, (zatial toľko stačí, na skúšku je to habadej ) viac menej pevnejšie, aby na nich obrázky pevne "stáli".

Akurát si nemyslím , že sa mi ich dnes podarí odniesť do predajne k pánovi v teplákoch . No uvidím..... Oj, mám tak veľa práce, že sa po dlhej dobe ňou cítim znova zavalená. No prosím, ani náhodou sa nesťažujem. Teší ma to. Skicár získal na exkluzivite. Zas a znova ho nosím nonstop so sebou...... I dnes do nemocnice si ho vezmem....hoci, možno by som mala zvážiť kvalitu práce nervóznych prstov:).

Nuž, dúfam, že všetko dobre dopadne. Vonku nám k tomu slnko svieti. Hm...aj sa smejem, ako naivne v tieto horúce dni s jasnou belasou oblohou, čo sa rozhostila na Anglickom, ešte stále nedôverujem anglickej klíme a neprestajne so sebou nosím (okrem toho môjho skicára) aj pláštenky na kočiar (pre istotu dve) , dáždnik a aj nepremokavú bundu pre mňa. To ak by sa niekto čudoval, čo v tom batohu stále nosím :). Nuž, som ako skaut, stále pripravená.

Čas pokročil. Moje prsty to cítia, nemusím sa ani dívať na ručičky hodiniek. Rozlúčim sa.....a odchádzam si peru hrýzť.....lebo viete....viete, som len milujúca mamina, čo nepozná hranice svojich citov a operácia je ďaleko nad limitom pokoja.

A tak , tuto, trocha neokrôchane, ukazujem dnešné dielka a idem sa pobaliť. Teda, idem nás pobaliť.

Návrh na pohľadnicu pre zaľúbencov...akurát, moc tmavú som ju spravila....zdá sa mi. 

No a táto zas bude pre niekoho, kto ťažké časy prežíva, aby vedel , že sa na neho myslí a že hoci sa to teraz nezdá, raz na lepšie časy svitne. 

A už ozaj iba mávam a krásny deň želám...z 25Tovey Crescent. 

Cink