Sunday, July 23, 2017

Nedeľne

Je nedeľa.
Obloha vonku sa zatiahla, hoci doteraz bola jasne belasá. Pri Life Centre , tu v Plymouth, sa už v tejto chvíli deje carboot. Očividne na ňom nie som. Mám na sebe pyžamo, tvár mám neumytú, vlasy ledabolo gumičkou do uzla stiahnuté. Jorik sedí na gauči so svojou dennou rannou dávkou šiestich detských jogurtov.

O chvíľu sa pôjdeme vychystať na cestu. Tata sľúbil, že dnes si dá od taxikárčenia pohov. Snaží sa, aspoň v tú nedeľu . Máme sa stretnúť na carboot a to je pre našu malú rodinu čosi ešte celkom nové. Na istý čas sme sa totiž kompletne stratili v povinnostiach a ozaj len teraz vyhrabávame z neznáma pre nás to najvyhovujúcejšie , čo by sa našej drobnej trojčlennej rodine páčilo.

A , hovoriac o rodine, kreslila som ju. Takú fixovú a srdiečkovú, o tom, ako si kamkoľvek ideme, zámerne i nezámerne, berieme vždy svoju rodinu i s domovom so sebou. Doslovne. Nezmazateľne.




Nedá sa to z nás vyryť von a my, ktorí žijeme od svojich rodín ďaleko alebo ich už ani nemáme, si to uvedomujeme najviac. 

Včera sme s Jorikom strávili popoludnie s Havou a jej trojročným synom Eminom. Ako dve neznáme sme sa spoznávali cez fb profily našich rodín...to je moja sestra, to je môj brat....to je môj otec....to je miesto, kde žijem..... Hava je nádherná žena. Taká, ktorá i v teplákoch vyzerá krásne a najmä, takmer stále sa smeje. Hej, je to presne tá, ktorej som chcela darovať detský bicykel, ibaže ona ho už má. Teraz viem o nej viac....a dobre tak. Zas a znova som sa presvedčila, že ženy majú svoje príbehy vytetované v duši a či sa im to páči alebo nie, robia z nich tie, kým sú. A Hava je krásna. Ako jej meno:). 



(musím opraviť nožičku....)


Have sa páči , čo robím. No omnoho radšej ako obzeranie si mojich dielok , ma rada počúvať..... Je ešte trocha ako dieťa, ktoré chce počuť rozprávku. A hej! Nie je tomu stále tak, že obrázok má väčšiu hodnotu, keď má v sebe príbeh schovaný? Hm.....dospievam k názoru, že nikdy nie sme ďaleko od detí, keď i odrastení chceme ku všetkému počuť príbeh. 

Vonku je stále zaiahnuté. Jorik už nesedí na gauči. Je mu dlho. 
Je čas sa ísť chystať. 
Dnes sa mi veľmi chce ísť na carboot prevetrať. Tak nech sa kvapky dažďové držia preč od Plymouth. 

Mávam z 25Tovey Crescent..

Cink.

No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...