A áno, našim darčekom bol bicykel.
Ešte skôr , ako sme na oslavu odišli, uložila som si ho na jeden svoj bok a jednou rukou tlačiac Jorika v kočiari, s batohom na chrbte, so všetkým, čo možno budeme potrebovať...som sa dobrých 20minút pecholila cestou do obchodíku na rohu, kde postarší opálený pán v tielku, ktorému v ústach chýba jeden zub, že vyzerá ako námorník ....má svoje bicyklové sídlo. Páčila sa mu myšlienka darovať bicykel niekomu inému a ponúkol sa, že ho opraví zadarmo.Ďakovala som. Dobrí ľudia stále sú .... a....v hlave som už lietala radosťou ako som si predstavovala trojročného oslávenca nadšene skákajúceho od radosti, že má bicykel!
Omyl.
Lebo stalo sa, že oslava, na ktorej som čakala žienky z cudziny...všakovaké národnosti, bola plná Angličaniek . A darčekov tam bolo do nebies...hotová darčeková hora s darčekmi od loziaceho jaštera po úplne novú kolobežku s vláčikom Thomas. Môj bicykel bol zamietnutý. Bez mihnutia oka....., z jednoduchého dôvodu. Lebo malý už bicykel má. A neskôr som zistila, že mal toho omnoho viac...telku cez pol steny zavesenú na stene, priestranný obrovský apartmán, síce poloprázdny na môj vkus, ale hej....nie každý žije ako škrečok ! Bolo tam všetko , čo človek potrebuje, vrátane krásnej kuchyne.....priestrannej kúpelne....obrovskej manželskej postele..... Necítila som tam domov, ale čo tam po tom? Subjektívny postoj. Nepotrebný...
A cítila som sa aj trocha nesvoja medzi toľkými cudzími. Moja introvertná povaha ďakovala Jorikovi, lebo našťastie, všetky oči boli na ňom a hneď od samého začiatku dostal to, čo dostáva všade - pochvaly a komplimenty. Tuto sa nechválim ako hrdá mamina, iba stroho konštatujem. Trocha nervózne som nám naložila na tanier , z ktorého sme spoločne všetko zjedli. No ani s plným bruškom to tam nebolo pre mňa veselšie. Ale Jorik sa bavil a to je vždy šetko, čo sa mi ráta....nuž ostali sme do večera. Nikoho meno si nepamätám, na to moje sa ma nik nepýtal. Ale sľúbili sme si, že sa ešte isto znova stretneme......
Cestou domov som bola vďačná za Lucku na telefóne!
A dnes dumem, komu s nechceným bicyklom pomôžem ? Skladovať ho nechcem...ale ani darovať hocikomu.... Tak ho asi rozumne predám a speňažím.....lebo nám sa korunky zídu.
Obrázok z dnešného rána....hoci, aj viac som dnes mohla, než len to....ale márnivá som bola .... (ináč, medzi nami....ten batoh som už horšie nakresliť nemohla. zatváram si oči...ale ilustrácia to odpustí)
A do soboty s prapodivnou náladou mávam a tisíc objatí posielam....z 25Tovey Crescent.
Cink
No comments:
Post a Comment