V mojich ušiach

So svojim milým som sa kedysi schádzala a rozchádzala občas viac než bolo na zamilovaný pár zdravé. No a práve v jednom takom čase, keď sme si to razili každý sám, skúsila som sa osamostatniť a oslobodiť sa od základov. Do môjho života sa votrel poľský chlapík, ktorý si to ulicami New Yorku razil v starom striebornom Porsche a mne nik nechcel veriť, že som s ním bola pre iné veci ako to snobské auto. Slawek sa volal a kúpil mi hviezdu :) , niekde mám k nej ešte všetky papiere, aby som nezabudla, kde sa nachádza. A kupoval mi tiež kvety a posielal mi ich do práce....celé obrovské bukety z ruží, pri ktorých moja pani domáca, ktorej som sa starala o dieťa, závistlivo zelenela v tvári. Ale nie o Slawekovi chcem písať alebo o tých pompéznych a luxusných veciach, za ktoré som ináč doteraz vďačná , lebo ...nehanbím sa priznať, vďaka ním viem, ako sa cítia všetky ženy, ktorých hlavným poslaním je nájsť "sugar daddyho". Našťastie, môj vzťah bol úprimný , obaja sme si darovali, čo sme mohli a napokon sa rozišli....ja ako ináč, kvôli svojim citom k svojmu aktuálnemu manželovi. Lebo darmo raz, prvá láska...., veď viete.
No , nie o tom chcem písať! Chcem písať o tom, že niekde tam, som začala počúvať "starú" hudbu. Teraz jej vravíme vintage. Šiel z nej taký pokoj. Srdce okamžite pomaly do jej rytmu. I dnes tú hudbu počúvam a rovnaký pokoj cítim. Akoby som tam, tam v tom spirituálne, tam kdesi vo svojom vnútri, mala na pozadí tejto hudby svoj domov. Dávajú moje slová zmysel? Občas píšem pomýlene. Nie zámerne , prisahám.
Hm....., teraz mi hrá do sluchátok a všetko je fajn. Jednoduché slová piesní, na ktoré netreba mať vycibrenú angličtinu . všetko ešte podčiarkujú.

Ušiam dobre je. Srdcu tiež. Aký mier.

V srdci.

A do toho kreslím ....návrhy a spokojná som. Zatiaľ iba ja. Lebo cítim to. Cítim rodičov a teda poslanie je splnené. Cítim lásku rodičovskú, vnímam ju z celých obrázkov. Dobre je. I tu. Zaklikávam si "úspešne". A hoci tieto obrázky neboli kreslené podľa či pre mojich rodičov, neviem si pomôcť, mávam dohora a ďakujem za všetko.

Nikdy som nebola fanynkou koláže. Ale aha ho, nevinný zdrap papiera prilepený na originálnej ilustrácii a hneď čosi s vôňou tetovania a vintage na mňa dýcha. Spokojná som. Ľúbi sa mi a keď sa bude hodiť, ešte vyskúšam :). 

A s týmto sa s vami lúčim a krásny deň prajem. Pondelky mám rada, lebo milujem svoju prácu a tak nemám najmenší dôvod sa práceplného pondelka obávať. Tak len hurá do neho......z 25Tovey Crescent.

                                                                         Cink