Tričkové odhady

Dnes nemám fotky. Dnes mám iba slová. A strkám do nich oboma rukami, lebo.....lebo je nedeľa...ale im to nepovedzte. Konečne! Konečne vonku svieti slnko a moje končatiny sú už všetky otočené smerom k dverám, lebo tam kdesi vonku, dobrých 40minút chôdze je carboot ! Musí byť...musí, v tak krásnom počasí to musí byť radosť predávať.... ( vlastne nakupovať:).
Tak sa teda driapem vpred a všetko pred sebou tlačím ako buldozér. Neverili by ste, aká viem byť nátlaková, keď čosi ozaj chcem. A teraz chcem. I to "A" na začiatku svojich viet...

Včera som na svojej stránke zverejnila staršiu fotku svojich naposledy polačených tričiek. Až tomu nemôžem uveriť, aký mali ohlas. Taký, ktorý ma rozklepal. Som introvert, mám svoje vlastné malé pieskovisko. Keď sa piesok začne presýpať von, panikárim.
Preto som urobila čosi, o čo sa snažím už roky. Zvaliť to na niekoho iného, kto to chytí do rúk a potiahne a rozbehne a vyskúša, čo to kde dá....., aby som sa ja mohla vrátiť do svojho piesočku a znova tvoriť.

Možno to bude znieť ako lenivosť....., ale prisahám nie je. Nie som na biznis. Doslova som antibiznisová. Chcem len tvoriť...to môžem fungovať ako mašina. Chcem písať , chcem ilustrovať, chcem spestrovať detské izby....chcem vytvárať, vynovovať, skúšať vlastné limity.... ale manažérskeho ducha nemám. Ale že doslova nemám.

No môj muž má. Preto sme spolu, lebo sme tak iní. Nebude to ľahké, to mi je jasné, možno to i stroskotá, ale za skúšku to stojí. Lebo ja som v tomto k ničomu...ako, keď som pred pár dňami v daždi merala cestu do centra mesta nabrúsená chuťou nakúpiť tričká väčších rozmerov a keď som pred nimi konečne reálne stála...váhala som....hrýzla nechtami rúčku kočiara, v ktorom mi práve usnul Jorik a nervózne som okolo toho obvešaného stojana behala a dumala.....oj, či som dumala a spytovala sa svojho šiesteho zmyslu...,, Koľko ľudí bude chcieť tričko odo mňa? "  Nákupný košík napokon prehovoril o mojich perspektívach v číslach....veľkosť 12- 2 kusy, veľkosť 14 - 2kusy. Štyri dokopy. Na toľko som to odhadla. Na štyri tričká. Teraz neviem, či som len mala nízke sebavedomie, zlý deň, zase mi šla zle matematika , moje veštiarske schopnosti sú bohapuste k ničomu alebo je radšej k ničomu celý môj šiesty zmysel.

Teším sa, lebo do centra mesta sa bude treba znova prejsť. No ozaj ocením ak tam pôjdem s lístkom , ako nosia zábudlivci s presným počtom kusov , ktoré treba nakúpiť.

Lebo ..až dôjde na lámanie chleba, ktovie, koľko zase tričiek reálne skončí v košíku.

Jorik ešte spí....dobre tak. Idem bytom prebehnúť, uložiť na miesto, čo sa dá a ...vychystať sa von. Bordel v byte ma omíňa ako kamienok v topánke.
A carboot netrvá večne:).

Tak vám mávam ku krásnej nedeli....z 25 Tovey Crescent.
         

                                                                        Cink