Včera sme mali celkom začarovaný deň. Občas som totižto mala pocit, že sa mi veci - okolnosti, len snívajú.
Ako keď som zistila, že predoperačné vyšetrenie tu v UK vôbec nezahŕňa odber krvi.....ani len vyšetrenie moču....len dotazník!!!! Môj ty Bože, len niekoľko stranový dotazník o chorobách v rodine . Nebudem klamať. Bojím sa. Pýtala som sa, verte mi, pýtala...dožadovala sa svojho ....hm, koľko krát som vlastne povedala tú magickú vetu... ,,Ale viete, v našej krajine sa robí hento a robí sa aj tamto..." ? Nič nepomohlo, majú tu svoje pravidlá, očividne - šetriace.
Ide o moje dieťa. Mlčanie nie je na mieste. Ale v podstate im nemám čo zazlievať. Keď dôjde na lámanie chleba, ozvem sa znova a budem trvať na tom, aby aspoň Jorikove srdiečko popočúvali!
No, ani neviem, či treba ešte dodať viac. Od toho čarovného rána bolo všetko čarovné, až do samého večera, kedy som sa rozmaznala skorším uložením do postele. Spánok bol prepotrebný.....a zišiel sa, lebo i dnes v noci som kreslila a fuh! urobila som toho pomerne dosť. Nie však všetko, čo som chcela. A to som sa dnes nenechala zlákať nijakým pokušením.....
Žiaľ, nemôžem tu zverejniť všetko, čo sa dnes spod mojich rúk zrodilo. Niektoré veci sa totižto týkajú augustového obchodíka a zaslúžia si byť publikované inde , než na mojom veruškovskom blogu. Na čomsi ako na jeho vlastnej fb - všetko prezrádzajúcej a nič nezamlčujúcej - stránke. Pcha!
Všetko už čoskoro...ozaj, otázka pár dní:).
No niečo ukázať predsa len môžem....a tak ukazujem, aby som tu farby priniesla a všetky desivé slovíčka môjho dnešného blogu aspoň troška optimistickejšie primaľovala....
Tuto , návrh na pohľadnicu pre všetkých priateľov a blízkych, ktorí ťažkými časmi prechádzajú,aby nezabudli, že ktosi na nich myslí a pripomína, aby hlavy dole nevešali, lebo už čoskoro lepšie bude.
A tuto ešte nedokončená pohľadnica na oslavu Lásky! Jak ináč, v líčšej podobe....
Pripomínam, že nie je dokončená, preto ešte pôsobí tak plošne...
A na záver...na záver ešte toľko, že som včera na ihrisku uvidela istého starého pána. Mal v sebe čosi rozprávkové...., no oblečený bol v starom a špinavom obleku a celý vyzeral zanedbaný ako bezdomovec. Aj som ho tam zaradila a ľúto mi ho bolo, lebo čosi akosi, nevyzeral opitý, nevyzeral, že by vôbec niekedy alkoholu alebo iným drogám holdoval.....vyzeral, sťaby mu žena umrela a už sa o neho nemal kto starať. Prisahám, na ihrisku si veľmi ľudí nevšímam...bola to ozaj náhoda, že som si ho všimla. Ako sa mi stratil za kríkmi, zabudla som na neho. Asi o hodinu však okolo ihriska prechádzal znova. Bol na nákupoch. Jeden by aj čakal, že v ruke bude stískať fľašku...ale nie....stískal knihu. Hrubú, veľmi hrubú. A bochník chleba. Tašku nemal. Bola som z neho uveličená. Páčil sa mi. Čosi z neho ma v srdci bodlo.....očami som ho sledovala celý čas, kým sa mi znova medzi kríkmi nestratil . A prisahám, váhala som....a cítila sa ako zbabelec, že v tom jednom prekliatom živote, ktorý mám, som nenabrala odvahu, nerozbehla sa za ním a nespýtala sa ho, či si smiem dovoliť byť tak trúfala a opýtať sa ho, či by nechcel byť našim anglickým starým otcom. Prisahám, som si istá, príbehov na rozprávanie by mal na každý deň plné hrste. A ja by som mu za ne ..občas....trocha tej našej fazuľovej polievky priniesla. A ...možno i oblečenie vyprala.
Ibaže ja som "posera" a iba som mlčala.
Lebo....milión lebo.
Mávam vám ku krásnemu dňu...z 25 Tovey Crescent.
Cink
ps: a to video....nuž .....lebo ....hojdačky ma vždy teleportujú do detstva.
No comments:
Post a Comment