Po posledných krásnych slnečných dňoch je to viac než sklamanie vidieť vonku zahmlenú oblohu s ťažkými sivými oblakmi, z ktorých to dnes bude nekonečne večne celý deň na nás pršať. No jediné, čo mi ostáva na tento meteorologický stav urobiť, je bezmocne pokrčiť ramenami.
A tak som dúfala.....oj, či dúfala....že aj dnes zakotvíme v parku na ihrisku, kde si sadnem do trávy a budem kresliť. Včera som tak sedela a krásne mi bolo. Oblaky sa vliekli oblohou, tráva sa kolísala vo vetre. Jorik ležal vedľa mňa, zelená tráva bola viac ako všetky preliezky. Akurát, skicár som so sebou nemala....tak chýbal....tak mocno chýbal. Dnes som túto chybu chcela napraviť...ale v daždi....čo už v daždi?
Vraj tú chladničku nám kúpiť treba.
Potrebnosti, nutnosti...aby sme náhodou nezabudli, že sa nohami stále zeme dotýkame.
Jorik sa začína zaujímať o kreslenie. Takmer zakaždým , keď vytiahnem svoj skicár von, chce aj on kresliť. Teší ma to....ako ináč? Ktohovie, možno si vychovávam parťáka.....talent má, aspoň taký, čo mne ako zaslepenej mame lahodí.
Hm...ako dažďu načúvam, možno dnes na to naše kreslenie zvýši viac času, než by sa nám ušlo v slnkom parku zaliatom.
Ja som už navyše rozbehnutá...., hoci...ach, priznám sa, dnes som soptila, dnes sa mi nedarilo...dnes som sa lámala...lepšie som chcela , krajšie som chcela....aby som oslávila všetky tie promarkerové fixy, do ktorých som toľko bubákov včera investovala. Chystám sa na Slovensko, veď viete, aby sa nebodaj nestal fixový deficit, tak som včera nakupovala. Dnes ráno som čerstvým zásobám neodolala. Nedalo sa. Som len človek...., no i preto som od seba očakávala doslova zázraky skicárové!
Pôjdem ja...deň ma čaká, hoci i keď len taký, upršaný.
Tak ešte pozdravy posielam....z 25Tovey Crescent....ako ináč:).
Cink
No comments:
Post a Comment