Márnivá som

Dávam si po prstoch 50 i viac krát, lebo som bohapuste minula svoj drahocenný ranný pracovný čas na lustrovanie stránkou so sekáčovou módou ,aby som si so sestrou naplnila nákupný košík a aby som až potom zistila, že nebudem doma, aby som si tovar vyskúšala a prípadne vrátila, keď nebude sedieť!
Márnivá som, márnivá, márnivá....celosvetovo márnivá!
 Nateraz len s časom......, moja peňaženka ostáva v rovnakom stave....ale i ten čas ma mrzí.
No ale! Dvíham si prst pred oči - učím sa neľutovať nič, čo som urobila...a to, ak už pre nič iné, tak preto , že všetko je na niečo dobré až na to ľutovanie. To nie je dobré vôbec k ničomu.

A tak mávam koketnému premrhanému ránu so spokojnými ukochanými očami...., lebo že či sa potešili? A navyše, ja to o sebe stále tvrdím, pre mňa je jednou z najväčších inšpirácií práve pohľad na módu a látky ako také. Div sa svet.

No a že to funguje, môžem hneď a zaraz potvrdiť. Lebo čosi nádherné ma napadlo a hneď jak to pôjde, na papier to hodím a už teraz mám z toho srdce na trampolíne, jak jasá, lebo ináč ako výborné to nemôže byť!

Dobre, dobre....keď nechcem napísať viac, mám mlčať, tak? Tak teda mlčím....navyše, aj musím. Jorikova škôlka si pýta svoje, navariť, zabaliť, upratať a ....aj moje mliečko sójové si aspoň 5minút pokoja pýta. A tak mávam z môjho frivolného rána a ..., škodoradostná aká som, i vám také ráno prajem. Alebo rovno celý deň :).

A tuto, že predsa len niečo som dnes urobila...až oči mi išli krížom, ako sa pri tvorení tohoto unavili. 

Ale už mlčím! 

Z 25Tovey Crescent. 

Cink