Ach jaj

Povedzme si to hneď na začiatku, aby bolo jasné...pľuvanie neznášam. Ba dokonca ani to "charkacie", ktoré tak často prevádzkujú chlapi kdekoľvek im nabehne slina. Bez debát však úplnú topku tvoria pľuvance na niekoho . Hovoriac za seba, je to podľa mňa akt poníženia...kedy ti daná osoba nestojí za nič, tak za nič, taaaak veľmi za nič - až ju chceš ponížiť. Ako stáť na dne a just ešte do toho dna vyhrabať jamu.
Nie, nepokračujem vo včerajšom blogu, nenadväzujem na neho, leda ak tématicky. Včera sme boli s Jorikom na najväčšom ihrisku v Plymouth....ľudí hlava na hlave....príliš veľa na mňa.....ale čo neurobím z lásky k dieťaťu? Fontánka striekala, Jorik sa šalil ,výskal od rozkoše a ja som výskala s ním, hoci mne stačil len pohľad na neho.
Keď sme sa po čľapkaní usušili, prezliekli, vyskákali v tzv. jumping castle - nafukovací hrad, začali sme brať jednu preliezku za druhou.....ozaj, do bodky a do písmena...Jorik teraz so slovami : " Ja sám, ja sám !" zdoláva preliezky akoby bol v nejakej súťaži a neplánuje sa vzdať , dokiaľ ich nezdolá. Občas skúša a skúša aj polhodiny....a keď sa napokon vyškriabe, kam sa vyškriabať chcel, zdvihne ruky víťazoslávne do vzduchu a kričí :" Jorik to spravil! " . Je mi sympatické jeho snaženie. Hoci občas tŕpnem a ruky mám okolo neho rozpažené po celý čas jeho skúšania. Ani včera tomu nebolo ináč. Akurát sme zdolávali také čosi veľké lanové.....hotová pavučina z hrubých lán, keď som si všimla doslova že anjela v belasých šatičkách ,s veľkou mašľou,  s vláskami rozlietanými okolo ozaj nádhernej tváričky.....ako pľulo na Jorika.
Ha??????
Okríkla som ju. Naokolo samé deti, anjel bol očividne sám. Prestal a mrkol na mňa vraždiacim pohľadom. Prisahám, jedno milé slovíčko by som pre to dieťa nemala, keby som si ústa pustila na špacír. Ale držala som sa. Po včerajšku o to viac. Našťastie, pľuvance skončili hneď a zaraz , ako som sa ozvala a tak som na ne o chvíľu zabudla a sústredila sa znova len na zdolávanie prekážok.
Hodnú chvíľu na to sme sa s Jorikom usadili na lúčke okolo preliezok, ako mnoho ďalších rodín, spod kočiara som vytiahla kufrík s jedlom a pustili sme sa do piknikovania. Odfotila som si Jorika na instagram, dala mu na hlavu moju čiapku.....ani som nevenovala pozornosť okoliu...,keď som začula samé "tfu, tfu,tfu,tfu......" okolo hlavy. Mrknem pred seba a zase ten anjel pľuje a pľuje ako ide okolo našej deky..... Poviem vám.....na rovinu....hoci sa troška hanbím, nazvala som ju , samozrejme, že súkromne - little bitch. (myslím, že som to aj precedila cez zuby...) Kebyže môžem, sfackám ju. Cez tie jej nádherne mašľou ozdobené šaty jej tak naložím, že sa odnaučí pľuť. Ale zachovala som dekórum a nahnevane sa spýtala, kde je jej matka. Vyškerila sa a mlčala. Odišla k najbližšej hojdačke, prevesila sa cez ňu, dívala sa na mňa...provokatívne, ako tie malé beštie v amerických filmoch a ja som na ňu šepkala , však počkaj malá...ono že sa tá mamina čoskoro ukáže.....budem ťa sledovať. A nemusela som dlho. O chvíľku k nej pritancovala postaršia pani a milo premilo na ňu....ba dokonca ju zdvihla do náručia bozkávajúc ju na líca......To dievča mohlo mať aspoň 5. Ináč, stále mlčalo.  Schytila som Jorika za ruku a v duchu panika, však som si svoju reč nestihla nacvičiť.....vyštartovala som so slovami :" S vašim dovolením...." Pani mi hneď a zaraz venovala svoju pozornosť a ja som jej, cítiac sa vinne (!) zverila svoju nemilú skúsenosť s jej dcérou ? , tak nie vnučkou. Staršia pani, plná vrások, mala v sebe čosi veľmi hrejivé....pozitívne...preto ten pocit viny. Nie, ona si nezaslúžila cítiť sa skolene pred nejakou cudzou matkou. Nie....celé to bolo nesprávne.....teraz to viem, keď som si odskúšala na vlastnej koži....v priebehu dvoch dní...všetko čerstvé, môžem porovnať. Pani sa hanbila a ja s ňou....a jediný, kto nie, bola tá anjelská zrúda v jej náručí. Jej to bolo šuma fuk! Všetky slová ospravedlnenia sa sypali z úst babičky...jej vnučka mala vec na háku....čo jej môžu slová, ako "mrzí ma to veľmi....to už nesmieš robiť....je mi to tak ľúto..." a ja " nemusíte , ja to chápem.....len som chcela,aby ste vedeli...ale netrápte sa, je to ok !" Čo som to vôbec trepala? Nebolo to ok!!!! Nebolo a ak mám byť úprimná...veľmi ma lámalo povedať jej ozaj svoj názor.....čosi ako : " viete, vaša vnučka je nádherná....človek sa rozplýva, keď sa na ňu pozrie...,ale keď na nás pľula...mala v očiach zákernosť...čosi zlé....neviem, či niečím v rodine prechádzate, nie je to moja starosť....ale vaša vnučka vie byť zákerná....videla som jej to v očiach. Prepáčte mi za úprimné slová.....nechcem sa vás dotknúť ani vás nijak raniť....len som chcela, aby ste vedeli, že to je dôvod, prečo som za vami prišla..." Lebo bez týchto slov som sa cítila ako žalobaba. Prisámpačku, ako žalobaba v materskej škôlke, ktorú nikto nemá rád.

Poviem vám, najskôr toto všetko vyznie ako malichernosť...ale mňa sa dotkla. Dva dni za sebou som mala tú česť vidieť anglické dieťa pľuvajúce pravé pľuvance do tváre môjho dieťaťa. Ono to bolí...verte mi. Neviem ináč ako zvažovať, dokiaľ a dokedy budem schopná postaviť sa ako matka za neho a odohnať tie malé beštie preč od neho. Naveky nie. Raz im bude čeliť sám. Teraz ešte nechápe.....pozerá na ten "akt" s nemou tvárou s očami otvorenými a nič. Nijaká reakcia. To len ja plačem. Kebyže som ja matka dieťaťa, ktoré opľúva iné, som nekompromisná. Keď sa nevieš správať, nebudú ihriská. Uvidíme kto z koho. Ale takto sa iba dívam na matky ,babky.....buď mlčiace, prehliadajúce , čo sa stalo ...alebo láskavo napomínajúce. Dumem, či majú tieto praktiky účinok a len ja som tá, čo to nevidí. A nechápe.

Aby neznelo všetko iba čierne, mali sme včera ináč s Joričkom krásny deň. Od rána až do večera.....plný úsmevov a pohladení. Len k večeru som vypadávala....únava.....ale zvládli sme to. Aj sme sa okúpali v pene, aj knihy boli, aj cuddly cuddly..... Ba (!) a to je už čo povedať, aj som kreslila! Ale ešte nie je dielko hotové. Dnes je vonku chmúravo .....neviem, ako sa vyvinie deň. Ale keď sa bude dať, pôjdeme znova na ihrisko. Chcem, aby si ich Jorik užil koľko sa dá. Kým to anglické počasie dovolí.

Toľko tárania na dnes .......mávam vám z obývačky na 25Tovey Crescent!