Chipsy

Dnes som sa hooodne zdržala a na blog mi ostalo len zopár minút. Preto vopred oznamujem, že toto bude ak nič iné tak definitívne jeden splašený blog. Rozoberali sme totižto s mojim drahým červenú farbu na fotkách ...akosi mi robí neplechu. Tomáša v jeho cannone červená tiež neteší....ale očividne ostal započudovaný, keď videl, aké čáry máry stvára u mňa. Nič viac a nič menej definitívne ako moje technické schopnosti a nastavenia vo foťáka s tým spojené, za tým hľadať netreba. To mi je jasné ...ako aj to, že ja ich najskôr nikdy neobjavím :). Toť vše z tecnického okienka. Akurát, ešte foto s tou magickou červenou môžem zdieľať, tuto ľaľa.....ďalšie dve hodiny ranného vyšívania....náhrdelník ešte stále nie je hotový ,ale už je jeho výsledný stav taký rukolapný :)

 

Už mu len retiazka chýba...zajtra ráno bude hotový.

 

Dnes som si pre vás nachystala niekoľko fotiek...tak sem s nimi....tuto hľa ....

 

...sfotila som nite....Kupujem ich v sekáčoch, ako ináč..prekvapenie sa nekoná. Tieto dve konkrétne, juj srdce búcha...sú priam rozprávkové a ako stvorené na zajace magické. Ono, kupujúci to len ťažko vie, z akých nití sú moje veci ušité....no ja áno. A veľa to pre mňa znamená, keď viem, že všetky moje ušaté stvorenia sú z niti starých niekoľko rokov...občas je na nich toľko prachu a ako ich odmotávam, krásne je vidieť, ako sa im mení sýtosť farieb..... Ach...majú históriu....kdesi boli, kamsi na ne padal prach.....odkiaľsi si priniesli spomienky...a ja ich šijem. Juch! Tuto hľa, z môjho stola kutilovského....lepšie vidieť , aké veľké tieto dva sú...(mám takých viac, ale sú to nite tenšie...,aj tie vám môžem nabudúce cvaknúť:)....

 

Ďalej som vám sfotila chipsy...čipsy...čipáky.... Ja nie som až taký fanda týchto solených pochúťok , ale prosím pekne moje malé monštrum je :). Tieto žlté hore, ručne pečené....až piští. Ešte že tu je taký široký výber ručne pečených a nie smažených čipsov....,lebo tak či onak nie sú zdravé ,ale takto aspoň troška sa mi ľahšie dýcha, keď mu ich kupujem. No a tie dole.....ryžové , sme objavili náhodne , cez tetu Danku, čo tu žije roky rokúce . S marmite, tak hrdo britskou pochúťkou , sú ozaj .....hm, lahodné asi ťažko....ani mňam sa nehodí....skôr nezvyčajné. A definitívne zdravé! Jeden balík pre mňa, druhý do balíčka.....priateľke, však viete...:).

 

Včera sme s Jorikom strávili takmer celý deň vonku . Spomínam to preto, lebo Jorik mi zaspal už na ceste do mesta  a ako pršalo, nič hrozné včera, klasický slovenský dážď, tak mu kdesi akosi vyliezla noha spod igelitu. Všimla som si to neskoro, keď bola celá nohavica nasiaknutá. V zálohe som mala iba tepláky a nechcela som, aby v nich behal po meste, tak som sa šupla do sekáča, ako ináč, veď sú komplet všade a aha ho, 99pí a 4kusy som si mohla vziať. Teraz má Jorik 3páry nových nohavíc vo svojej skrinke, už na 3 až 4 roky som mu kúpila...rastie mi ako z vody a nohavice mu trebalo ako soľ, už dlho som zháňala, lebo akosi ich rád deraví na kolenách:). Ja viem, však chlapec... No, prisahám, pre seba som nechcela nič, ale zabite ma, mám oči na hlave a toto aha, hneď prvé viselo na stojanoch....skúsila som a medzi nami....urobili mi prsia! Čert to ber....99pí, nech pes pobije! (juj, ale hanbím sa .....mám toľko krásnych vecí.....ako nikdy nikdy nikdy predtým....až sa cítim previnilo!)

 

 

Nuž a zo sekáča, už pekne v suchom, napochodovali sme cez cestu do novootvorenej centrálnej knižnice....s výťahmi, v ktorých treba gombíky držať celý čas, čo sa veziete hore alebo dole, ináč ostane stáť a ktoré vŕzgajú a škrípu, že mi tuhla krv v žilách a so záchodmi, v ktorých neviem svetlo zapnúť...lebo na tlačítkach je odkaz na landlorda a keď som ich stlačila , tak beztak nič....(ani landlord nedošiel...našťastie) a tak si nabudúce beriem baterku so sebou:). Ináč je to knižnica pekná, voňavá za novým materiálom...detská časť tak akurát pre deti...so stromom, pod ktorý si môžete sadnúť a čítať spolu knihy. Tam , presne tam, nie pod tým stromom, ale v tej knižnici, som našla mapy Plymouth, dve som si ukradla...lebo veď, nevedela som odolať ilustrácii v nich.

 

 

Navyše, mne sa mapa zíde....rada sa túlam a občas, nechcene, samozrejme, sa aj zatúlam. Ale vďaka zatúlaniam poznám tie najkrajšie miesta Plymouth.

 

Obsah môjho  nachystaného albumu s fotkami sa minul.... Vonku neprší a ja jasám. Dokonca vidím slnečné lúče.... Pôjde sa na playground a bude sa kresliť ? Moje prsty sa zatínajú v päsť. Tfuj tfuj....dažďa mám dosť!

 

Lúčim sa teda s vami a ako ináč, mávam z obývačky z 25Tovey Crescent so želaním krásneho dňa !!!!