Ako ináč, nedeľné piate cez deviate a tak trocha vianočné

Včerajší deň bol desivý. Nie, nič desivého sa nestalo....okrem počasia. Aj sme boli von, ale ako mi Jorik poobede zaspal, zobudila som ho až o dve hodiny doma.....prespal aj sekáč, do ktorého som ho vtiahla (riskla som len jeden....chýba nám malý hrniec, taký na vajíčka a drobné čosi zeleninkové, akurát obloha na tanierik pre Jorika......ešte som nechcela, aby sa Jorik zobudil....po 2hodinách sa ukázalo moje strachovanie o prerušenie jeho spánku ako bezpredmetné....ale to ja nikdy neviem, v akom jemnocitnom spánku sa práve nachádza...hm....mohla som presnoriť všetky sekáče v Mutley....ale to nič, mám aspoň úlohu na pondelok:) , ba prespal aj supermarket, kde som ním už drncovala, aby sa prebral , že mám pre neho prácu...treba nám jogurty pohľadať! Mali ste ho vidieť, teda nás...ako pri ňom čupím a srdcopotne mu vysvetľujem, že nijaké ihrisko dnes nebude...že viem, že som mu ho sľúbila ,ale vonku je des , stromy sa kolíšu vo vetre.....že ma dvakrát taký lejak chytil , kým on sladko spinkal, že som sa musela schovať a prečkať tú prietrž niekde v bezpečí....a že je mi to mocno ľúto, viem, ako sa na playground tešil....no dúfajme, že zajtra bude krajšie a že.....bla bla bla...ako taká typická ženská a on, ako typický chlap......pretočil oči dohora a spal ďalej. Neviem, či je lepšia veta o povestnej muche prichytenej na plafóne....ale keďže je Jorik superchutný a to viac, keď spí....mal odpustené.
Domov sme sa teda vrátili desivo skoro - 4pm. Čo s toľkým časom? Ešte aj Jorik, ktorý si len ťažko uvedomuje polohu ručičiek na hodinkách , bol v panike. Topiaci sa aj slamky chytá, volali sme susede, či nie je v podobnej situácii, či nedáme playdate....ale telefón na druhej strane nik nedvíhal, ostala nám teda len panika.
A tak som sa rozhodla variť. Zemiakový šalát. Ako na osobu, čo koketuje s vegánstvom, je to chorá voľba. Ale je aj vianočná a na Vianociach nie je nič choré. Iba čarovné. No a mne sa vám akosi zdalo , že panika a vianoce idú spolu, tak sme s Jorikom dali do hrnca zemiaky, nech sa v šupke uvaria.....do druhého hrnca vajíčka (už máme z voľnobehu) a do tretieho ...dobre, museli sme počkať, až sa dovaria vajíčka.....vravím vám, chýbajú nám malé hrnce....no máme dosť takých na kotlíkové guľáše...vééééééľmi praktické, najmä, čo sa skladnosti týka........, tak do akože tretieho sme dali variť mrkvu a hrášok.
Aby som vysvetlila voľbu šalátu a vegánstva...tak musím spomenúť, že som v supermarkete narazila na rôzne náhrady jedla pre vegánov. Medzi nimi majonéza. Hmmm, šaláty moc neľúbim, ale možno raz za čas.....kúpim, ochutnáme.....však hádam lepšie bude takú používať, než klasickú. Omyl. Vlastne OMYL. Kompletne ale úplne kompletne iná chuť sa na mňa vyvalila z nádobky ináč nápadne podobnej majonéze. Môj milý to neznáša....vraj na jedlo sa nesmie takto škaredo.....ale toto je môj blog a tak slobodne za seba píšem, že FUJ ! Čosi octové, mazľavé......brrrrr...... Ešteže sme doma mali slovenskú klasiku z poľského obchodu:). Čokoľvek vegánske bolo teda z hry von. Škoda, ozaj som v tú majonézu verila.....
Naveľa, zistili sme s Joričkom , že nemáme kyslé ohurky a tak , už leniví a udomácnení ako sme boli, natiahli sme slušnejšie tepláky na seba než boli tie domasedkové s kolenačkami  a vyrazili sme do najbližšieho Tesca. Všetky maminy temer trojročných detí však vedia, že nijaké skok sem a skok tam sa konať nemohlo.... Nie sme výnimka. Lovili sme mláky.....prebádali ich dná. Koľko ktorá mláka odje z pomaľovaných gumákov.... Konečne vTescu, vložila  som do košíka  jedine a iba fľašu zaváraných uhoriek.....z dôvodu premárnených peňazí na majonézu , som si nekúpila zlacnenú kytičku živých kvetov....a pritom na mňa tak volali....že som si ich pri samom vstupe vložila do náručia....zabehla s nimi po uhorky a potom ich poslušne vrátila späť.      Ináč, kvety a ani Tesco či lovenie mlák.....vôbec nie sú podstatné.....čo bolo z celého "šaláturobenia" dôležité....bol Jorik samotný. Fakt, ako očistil všetky vajíčka....aké dôležité to pre neho bolo, že pomáha.....že je osožný.... Kde tu zašiel svojimi drobnými prstíkmi až ku žĺtku ,ale nekarhala som ho...chválila. I cez sitko ich všetkých päť popučil a jeho oči sa smiali a moje tiež....lebo som si spomenula na seba  a pocit dôležitosti, aký som cítila zakaždým, keď si niekto z dospelých moju prácu všimol. Kedykoľvek mi ju zveril...teraz som to videla cez Jorika a príjemne....veľmi príjemne to pichalo pri srdci. Kde inde prosím pekne? Hádam to z toho šalátu bude aj cítiť :).
Ten  je teraz už dávno v chladničke.....a myslím, že z neho nič nechýba...tata ho teda  niekde v noci, keď sa vrátil z taxikárčenia , už nejedol. Ale dnes z neho isto ubudne.
Ináč, zatrpknuto sa usmievam pomedzi zuby.....ako som si naivne včera o 4pm myslela, že čo s toľkým časom, že to nakreslím nie jednu ale aspoň dve strany...omyl. Akurát som čosi obtiahla....kým sa Jorik kúpal, ale medzi nami, zaspávala som. Na kompletku. Aj nad skicárom vydesená, že Jorik je vo vani.....radšej som ho vytiahla von a uložili sme sa čo najrýchlejšie do postele.
Usmievam sa znova, už nie pomedzi zuby....lebo mi to príde smiešne.
Dnes je nedeľa...carboot....už sa usmievam na celé kolo.....to akože vážne? Zase nedeľa? Mám divný pocit, že mi ktosi počaroval čas. Haloooo...., uteká mi prirýchlo....zatiahnite niekto časový prívod, ináč sa ani nenazdám a budem mať 70 !

Mrkám na okno, ako zvyčajne v čase záveru.....a nevidím nič. Neprší...to isto iste. Pôjdem na carboot. Jeden nikdy nevie, možno budú mať malé hrnce. Nič väčšie si dovoliť nemôžem. Včera som si objednala dve knihy (márnivá márnivá vierka!) ....a viete čo? Až dôjdu, nafotím ich, aby aj vám sánka spadla a aby ste aj vy míňali a hneď mi bude lepšie. Hm, myslím, že to pomáha...vedomie, že nie ste to len vy...slabý jedinec v materiálnom svete.

Dobre, dobre...mlčím už. Beztak meškám, ako vždy.....tak iba tak jednorázovo zamávam ....odkiaľ ináč, než z obývačky na 25Tovey Crescent.