A je to tu. Zatiaľ čo ja ťukám do klávesnice môjho HP notebooku, moja polovička si žehlí hádam jedinú bielu košeľu, ktorú vlastní. Nech žije emancipácia. Môj drahý ani len nepípne , že by som to mala robiť ja. Najskôr preto, že vie, že by som s tým nemala problém a ja sa k žehličke nehrabem tiež z rovnakého dôvodu , a teda - lebo viem, že môj drahý so žehlením nemá problém. A tak si bezproblémovo žehlíme a blogujeme a vymieňame informácie o práci taxikára. Je to niečo nové, nepoznané. Naše auto onálepkované dvojkami na krikľavom podklade a la Las Vegas, pokorne čaká na ranných zákazníkov. Jorik sa všetkému teší.....veď doteraz to boli len mihajúce sa 22 22 22 na cestách a teraz sa v takom bude vyvážať sám!
Spomínajúc Jorika , včera som oficiálne pridala do skupiny "Jorikove obľúbené" ďalších členov - dopravné značky. Po tom, čo cestou kamkoľvek čítame rad radom všetky ulice a mená domov a poznáme aj všetky čísla.....fúha, do 1000? , prešli sme na značky. Ako, už sme okolo nich koketovali dlho, ale teraz je to vážne. Vo výklade obchodu na výrobu značiek lúskame také veci ako značenie upozorňujúce na potrebu špeciálnej obuvy , matie protipožiarnych dverí nonstop zatvorených či udržiavanie únikovej árei čistej a nezablokovanej. Také ako slepá ulička, prikázaný smer jazdy či zákaz vjazdu už máme v malíčku.
Už som teda spomenula Tomáša a aj Jorička, ostáva rada na mne. Ja som včera, prosím pekne, nenakreslila ani čiarku. Ani jednu jedinú! Na ihrisku sme boli, ale pracovať sa nedalo.Jorik mal chuť na také veci, pri ktorých bolo nemožné pracovať. Hojdanie nekonečné, šmýkanie sa a kopanie do loptičky. Napokon, na ihrisku sme boli len necelé dve hodiny a utekali sme do mesta, kde nás čakal tata. Hneď v úvode spomínaná biela košeľa bola jedným z dôvodov. Odteraz žiadne špinavé "od oleja umazané" handry, ale čierne nohavice a biele košele. I kravata vážení....s náplecníkmi vyzerajú taxikári temer ako piloti. Zásoby takýchto "fenci šmenci" kúskov sú viac než poskromné....trebalo mnohé dokúpiť. Najmä čosi pohodlné na nohy. Medzi nami, podarilo sa mi Tomáša prehovoriť od temer lakovaných diskoklepiek na športovú eleganciu....jediný obchod po ceste - Sketchers môjho milého svojou ponukou presvedčil o pravde mojich slov a len čo sa čas znova nájde, pôjdeme tam spolu a čosi "chic pre taxík" vyberieme. Včera ten čas nebol..... Ako novopečený taxikár mal Tomáš ešte mnoho papierovačiek a vybavovačiek a napokon aj skôr odišiel , nechajúc mňa aj Jorika v centre . Bolo takmer 6pm , keď mi ešte Jorik, brániaci sa ísť domov, tancoval v suchom štrkopiesku hneď vedľa obchodného móla . Pohyby mal skvelé......škoda, že som nenahrala video! Musela som ho vééééľmi prehovárať, až vyhrážať, aby so mnou šiel domov. Viem, že vy na SVK máte teraz zimu, ale tu je krásne teplo, až horúco.....bolo lákavé ostať na čerstvom vzduchu.
Keď sme konečne dorazili domov, rýchlo som sa najedla, pozrela pár videí na YouTube - čosi ako prepnutie do večerného domáceho režimu a ovplyvnená Jenny Mustard, začala som náš domov triediť. Do kníh som sa zahryzla ako prvých. Verte alebo nie, Jorikova knižnica , pol na pol....jedna polovica jeho knižnej zbierky sa vrátila späť do políc, druhú sme zbalili na odchod.
Triedenie ma tak pohltilo, že ani neviem ako, bola vonku hustá tma a na digitálnych hodinkách blikal čas 11pm. Ráno panika, večer to samé. Rýchlo rýchlo zúbky, pišanie, pyžamká, postele nachystať, závesy zatiahnuť....rozprávka na dobrú noc - jak niekoľko dní v rade tak aj včera, Paper dolls...Jorik už sám recituje veršík papierových bábik o tom, kto sú a že ich nikto nedostane. Aj to by som vám mala natočiť, Jorikov hlas je zázračný...nedá sa pri ňom neusmievať.
Asi nie je potrebné písať, že som zaspala ani neviem ako. Matne si pamätám, že Tomáš čosi na to došiel domov a ja som pukala zvedavosťou, či už je pokrstený novým zákazníkom, ale únava bola mocnejšia. Zvedavosť nemala na výber, musela ísť so mnou spať.
Dnes teda nemám nijaké fotky, iba slová .
Usmievavé. Lebo sú nádejné, dúfajúce v úspech zmeny , ktorou prechádzame.
Mávam vám milí moji.....k veselému dňu a všetkému novému ešte extra zvlášť.
...ako ináč.....z 25Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment