Hojdačky

Práve som dovyšívala talizman na krk.....po prvýkrát obšitý z oboch strán....extra robota navyše, ale nemohla som ináč. Chcela som, aby bol výnimočný, najviac, jak sa dá, lebo....lebo pôjde niekomu, pre koho bude čosi výnimočné aj znamenať. Tuto hľa.....vyšívala som premiérovo portrét...najskôr preto, že tých blízkych chceme mať vždy pre sebe .....

Hm....pozerám, že som vám jeho zadnú stranu nesfotila...nič to, nevadí.....pošepkám, že je tam srdce....červené, možno troška uzlíkové, ale živé, búcha....počuť ho. Nechcem ísť do detailov, cítim sa ako lekár viazaný prísahou, prezradím len toľko, že je to kohosi dcérka , keď bola ešte malinká:).

 

A huráááá, došila som aj zajaca:). Tutok fotka ako dôkaz....

 

 

Nooo..., a okrem toho som aj kreslila....nie, nie dnes. Toľko som toho zase nestihla:) aj som spala. Ale včera som nebola k večeru unavená  a potiahla som to dlhšie. Ba dokonca, tak typicky premenlivé anglické počasie sa nado mnou zľutovalo a nepršalo, keď sme dorazili na playground, takže som mala šanca vytiahnuť skicár a čo to nakresliť. Veľa som však toho zase neurobila, lebo počasie bola jedna vec a Jorik druhá. Prekvapivo ma chcel mať pri sebe...chcel, aby som hrala jeho "dookola to isté" hrané hry....aby veci dávali troška zmysel, priblížim na príklade: mali sme Tic Tac plný oranžových cukríkov. Oranžová klasika je najlepšia, to len tak, na margo. Nuž a stále sme si z Tic Tac dali po cukríčku , ja som ho zatvorila a uložila na bezpečné miesto. Jorik to z toho bezpečného miesta ukradol, ja som sa tvárila, že to nevidím a keď si Jorik znova popýtal cukrík, prekvapene som zistila, že som Tic Tac stratila. Skormútená som ho okolo seba hľadala, načo Jorik nadšene výskal, lebo ho mal on vo vrecku. A takto dookola a dookola zo 50krát. Ťažšie než ťažko sa takto kreslí. A aby toho nebolo málo, od včera sa oficiálne začala Jorikova vášeň pre hojdačky. Áno, aj zavesené pneumatiky sa rátajú. Asi netreba zdôvarozňovať,že popri hojdaní sa kresliť vôbec nedá ...aj bez toho, že okrem hojdania musíte so zvolaním "skvík skvík" mačkať dieťaťu kolená.  No predsa, boli nejaké výpadky....kedy som sa stočila na múriku, jedla čučoriedky a kreslila. Som vďačná za každú chvíľu. Ono, aby to nevyznelo zle....najmä keď píšem ,ako nemôžem kresliť. Klamala by som , ak by som tvrdila, že to robiť nechcem....alebo že pracujem nasilu...nie, som maniačka, chorá, túžim po umení, chýba mi popri mamičkovaní a využívam každú voľnú chvíľu, aká sa vyskytne. Na druhej strane, Jorik bude stále dôležitejší. Ja sa nafrflem....oj, a koľko! Ale pozor, nech nikoho ani len nenapadne, že by som menila. Jorik je môj svet ...milujem ho viac než čokoľvek iné!

Toť prepotrebné vysvetlenie abstinujúcej výtvarníčky:). A teraz , tuto aha ľaľa....čo som včera vytvorila v skicári pre svoju dúfam raz knihu :

 

 

Tie spodné obrázky očividne ešte nie sú hotové.

Na rozdiel od týchto, ktoré už dávno sú.....asi ste ich už aj videli...ale nevadí....z iného uhla:)

 

 

Viete, moja kniha, tamtadadáááá...bude presne ako moje ilustrácie samotné. Pre dospelé deti. Bude mať viac strán, viac textu, viac ilustrácii než klasická detská kniha, ktorú som pôvodne plánovala urobiť. Kdesi akosi zvrtlo sa to ...samo, vypýtalo sa to takto na svet a ja sa teším, lebo náramne mám rada, keď idú veci samé od seba ....vtedy mám pocit, že to tak má byť, taký bol osud a ja som šťastná žena, že som ho v letku chytila.

 

Dnes, mrkám na okno, slnko svieti. Hneď svieti aj u mňa v hrudi:). Pôjde sa na playground! Je mi jedno, koľko Tic Tacov budem musieť zjesť a koľko sa naskvíkam...., keď sa budem s Jorikom smiať a keď si kde tu sadnem ....kamkoľvek a čosi nakreslím.

 Včera som našla štvorlístok. Vôbec prvý tu v UK. Som v ich hľadaní expert....našla som aj päťlístok, ba aj šesťlístok , ale doma....tu, phfúúúúú..., nemohla som nájsť nijaký. Teda až do včera. Dala som si ho do peňaženky...a teraz čakám na zázrak.

(medzi nami....dúfam, že sa bude týkať mamky)

 

Mávam vám z obývačky...z 25 Tovey Crescent.