Včera som mala zvláštny deň. Nohy ma nepočúvali. Odhliadnuc od faktu, že nové tenisky som na tretí deň dala dole z nôh a prv, než som si obula topánky staré....kompletne sa nehodiace k zvyšku "outfitu" , ktorý som na sebe mala ( ale okrem sandálok a gumákov a zimušných topánok, nebola iná možnosť...), oblepila som si prsty na nohách leukoplastami s detskými ilustráciami. Nohy ma však boleli ináč, celé....štrajkovali....chceli deň voľna. Zaslúženého....bez pochýb. Deriem, žmýkam svoje ratolesti nohaté každý deň, čo dajú to dajú..... Včera som nemala na výber, len akceptovať ich spomalené tempo. Jorik mal skvelú náladu takmer celý deň. Až k večeru, za noci , tesne pred uložením sa do hajan, bojoval s únavou krikom a odporom namiereným proti všetkému a všetkým. Až keď aj mne povolili nervy...pardón, ale stalo sa....zaspätkoval, stíchol, skrotol....zjedol sa jogurt, prečítala kniha.... Pokoj , tíško.....ako vyšitý predspánkový čas.
Bola som vďačná za ďalšiu knihu od tzv. Princess Camcam, lebo to bola práve ona, po ktorej som siahla, keď hlasy u nás v byte stíchli . (na obale knihy vystupuje autorka už len pod týmto pseudonymom) Včera dorazila , čakala na mňa na verejných schránkach....v pomerne drobnej obálke. Najskôr ma to prekvapilo, ale medzi nami, tento jej útly vzhľad mi je sympatický. Kniha má tvrdý obal a je obdobne čarovná ako jej predchodkyňa. Opäť bez slov opisuje časovo krátky úsek, nedá sa v obsahu zablúdiť. Jorik ju hltal očami.....ozaj hltal. Tichúčko počúval, odpovedal na moje zvedavé otázky...... líška...ach tá líška, magické stvorenie vyliezajúce von za tmy.... Sfotila som vám tento knižný poklad a úprimne dúfam, že som urobila knihe väčšie zadosťučinenie ako posledný krát.
Už som prišla na to, prečo fotografia tak dobre ladí s týmito Princeznej Camcamovej ilustráciami. Stráca sa totiž hranica, ktorá drží obrázky dnu. Kniha ,papier...je plochá/ý, reálne vidíte alebo si skôr uvedomujete, kde končí zilustrovaný dej. Fotografia toto vedomie maže, popiera....neviete, čo máte ozaj pred očami....veríte , že všetko ozaj je trojrozmerné...vyčnievajúce..... Dávajú moje slová zmysel? Najskôr ťažká filozofia na každotýždenný sviatočný deň.
Dnes u nás prší. Tomáš už taxikárči....včera vraj nemal dobrý deň, dorazil v "našu" záverečnú, aby sa spolu s nami uložil do postele. Ani nebol čas vyzvedať, koho viezol, čo zaujímavé sa stalo.....len tak, pomedzi prezliekanie sa do pyžamka, sypal na mňa nemilé zážitky dňa.
Tak teda prší....zvažujem existenciu carboot sale. Zvažujem aj, čo s načatým dňom.....už som písala, že nemám rada nedele. Všetko je také iné....nedeľné..... Možno rybičky? Hm..... Ihrisko neprichádza do úvahy. Všetko bude mokré....Jorik bude sklamaný. Nijaký "big big playground " milý môj sa dnes konať nebude....predpoveď je neúprosná, dážď, dážď ....dážď.
U susedov plače dieťa...hučí práčka, ako žmýka....otriasa sa celá budova. Máme pravidlá.....hútam, lovím v pamäti, od akého času máme povolené púšťať práčku a vysávač.....Ich hučí už od siedmej. Na nedeľu pomerne skoro. ( ono je to tak, že keď má niekto malé dieťa, ktoré ho drží hore od 5am, tak o dve hodky na to sa zdá byť úžasný čas na pranie. Nehovoriac o tom, že dieťa nedeľu nepozná a starajúci sa rodičia v podstate tiež nie. Ha? Kedy sa vlastne nedeľa stáva nedeľou v živote rodiča? Viete, takou tou...však vieš, dnes je nedeľa.....treba oddýchnuť...:)
Na záver môjho písania.....pridám ešte foto z ranného fotenia. Obrázky som zverejnila aj na bobekovskej stránke , ale ich prvotný zámer umiestnenia bol tu....tak sem s nimi....lebo....až sa hanbím...nemám ináč nič nové, čo by som vám ukázala. Včera bol ďalší deň bez ceruzky v ruke. Cítim sa previnilo...ale nevyšlo.
A to je všetko.....z lenivého nedeľného blogu. Mávam vám, podobne lenivo.....nedeľne.....pravačkou a želám nič viac a nič menej ako pravú lenivú nedeľu všetkým vám! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment