Make up

Včera ráno som mala milión vecí v hlave naraz-uvariť hrášok, kukuricu a ružičkový kel, uvariť tiež do hneda oshmanutú tarhoňu ,pridať natvrdo uvarené vajíčka a všetko zmiešať. Upratať celý byt, zbaliť veci na celý deň vrátane oblečenia a jedla. Poprať( prala som až dvakrát). Vychystať Jorika, aj seba..... Proste, ranná klasika. A predsa, kdesi akosi , Jorika tesne pred odchodom pritlačilo a tak sme z domu vyrazili omnoho neskôr než zvyčajne. Jorik mi zaspal hneď po štarte, čomu som sa aj potešila a vzletku som náš denný plán preplánovala. Keďže sa mi pár dní dozadu pokazil kryt na mobile, rozhodla som sa kúpiť si nový , to trebalo ísť do centra a potom šup šup naspäť na ihrisko, však je pekne, Jorik sa vybehá, ja si pokreslím. Tlieskala som svojmu výnimočne flexibilnému riadiacemu centru , keď mi do radosti skočil fakt, že som sa zabudla nasprejovať. Hahaháááá..., kľudne sa smejte. Aj ja by som sa ..., vážne. Na druhej strane , tráviť deň s dvoma zapáchajúcimi pazuchami ....dlho by mi ten smiech nevydržal a stavím sa o čo chcete, že ani druhým nie. Tak som nabehla do najbližšieho obchodu, schmatla som, čo vyzeralo sľubne a za rozumnú cenu, zaplatila a hajde do záchodkov, nech chybu napravím . Ako som mohla na niečo také zabudnúť? V záchode som sa navoňala, 48hodinová ochrana mi znela sľubne ale nereálne...nevadí, prestriekame sa, až bude treba. Pred odchodom som ešte vrhla oko do zrkadla....a ach bože! Nemala som make up!!!! Ako sprej proti poteniu je jedna vec, ale make up? Už sa mi raz stalo , keď som cestovala celú noc, že som si make up nedala s tým, že veď na letisku sa namaľujem a zabudla som na to. Ale takto? V hlave som si premietla film....stojím pred zrkadlom, idem sa namaľovať, dobehne Jorik, ideme umyť zúbky, umývam mu ich, umývam aj Jorika, utieram ho, krémujem.....obliekam.....AHA! K make upu som sa viac nevrátila. Obliekla som sa narýchlo, však komu sa chcem páčiť, len tričko a nohavice šedé z predchádzajúceho dňa , na nohy tenisky...sveter okolo pása....nosím ho už tretí deň, ale je čistý a vonia pekne. Nemala som chuť obdivovať sa v zrkadle....ak by som tak urobila, všimla by som si, že som sa nenamaľovala. A ja sa maľujem denno denne , od kedy? Od 16? Nič viac a nič menej ako púder, hnedý očný tieň a maskara.

Ešte že som mala namierené do centra.....v Boots som si požičala testery od Borjouis , ináč moja naj značka , ich špirály zbožňujem , však napokon, aj včera....jedna vrstva a baaabaBOOM mala som riasy ako bábika. Uf......konečne som to bola ja. Ešte som si v tom provizórnom  zrkadielku prezrela jazvu, zhodnotila, že by sa mi hádam trebalo začať holiť, vo veku , v ktorom som, už Elánovská- máš všade jemnučké, chlpky jak broskyňa, neznie až tak lákavo a vábne. Jazva, ku podivu, nevyzerala až tak zle a ja som, za pomoci Jorika....lebo áno, bol to nemý myšlienkový súzvuk.....zobrala z jeho rúk, ním vybratý mastný rúž prapodivnej farby....čosi medzi starou ružovou a hnedou...a tie svoje zošité ústa som si namaľovala. Urobila som nimi  "puk" ako všetky tie youtuberské makeup hviezdy a čosi akosi, hrialo ma pri srdci, že som tie svoje ústa povýšila na rúž nositeľky, nech si ich trebárs aj každý všimne! Videli ste film Prečo nosím rúž? O žene, ktorá si prešla rakovinou, až jej museli odstrániť prsník a tak sa zachránila? Pred chorobou nosila lesky na perách, až choroba ju priviedla k červenému rúžu - oslavy ženstva, tak áno, ja viem, umelej oslavy ale oslavy, rovnako ako opätky na topánkach. Až choroba ju naučila oslavovať ženu v sebe , červenou (nie ružovou, fialovou, marhuľovou.....)na perách!

Ináč, aby som sa nestratila v harmonograme dňa, napíšem ešte, že ihrisko sa nekonalo. Skončili sme v akvárku, medzi rybičkami, kde bolo našťastie viac menej ľudoprázdno, nezvyčajne na prázdniny a víkend.....a ja som svoj skicár a fixy ani len nevytiahla z kočiara. Kryt na mobil som si kúpila...celkom prakticky, ako všetky maminy, čo nevedia od rozkoše ako nakupovať, v prvom a jedinom obchode, do ktorého som vošla (nuž, nebudem klamať, isté obdobie , ženám dobre známe, sa blíži a moja trpezlivosť je málilinkato nad hranicou drž ma, lebo vybuchnem ). Jorik vystrájal, hádzal sa na zem....silou mocou odo mňa chcel , aby som mu kúpila kryt na iPhone 5. Reval na celý obchod, že ten kryt potrebuje na svoj telefón, čo doma má. Nijaký nemá! Ak nerátam tie hracie, akože. Chcel ten kryt len preto, že vyzeral ako kalkulačka a on zbožňuje čísla! Dlhá story krátka, ako tu hovoria (long story short) ..tuto toto som schmatla a teraz sa teším, že volám do zakvitnutých kaktusov.

 

 

Dnes je nedeľa....vonku je zatiahnuté, mrholilo, keď som bola ráno vonku behať. Carboot je ohrozený. Ale je mi to akosi a prekvapivo jedno.

 

Mávam vám ku krásnej nedeli z obývačky na 25Tovey Crescent.

 

 

...mávam......ozaj mávam.....