Kompletne všade

Včera som mala zvláštne pekný deň. Poskladaný ako mozaika...z marbles kamienkov sklíčkových, ktoré som Jorikovi kúpila (na jeho náramné prosíkanie) a ktoré som pár minút pred večierkou nafučaná vyložila na najvyššiu poličku našej knižnice ,aby ich Jorik nedosiahol....čo , samozrejme, vyvolalo nával plaču , ale ja som nepovolila...bola som jednoducho príliš unavená, aby som ich ešte aj po piaty raz zbierala z nášho - vyzerámakotrávička- koberca. (100 sklenených gulôčok....neviem, kde som mala hlavu, keď som ich Jorikovi kupovala, čo iné som čakala? Že si ich nasype do sklenenej misky ako dekoráciu na stôl ? Samozrejme, že budú všade! Ešte niekoľko mesiacov sa na nich budeme kĺzať ako Jánošík na hrášku....to mi je jasné:).

 

Do prvého sklíčka by som schovala svoj blog z predvčera so všetkým booboo..., na ktoré neverím, ale ktoré sa mi za tmy dokáže vždy dostať pod kožu. Bolo okolo piatej..., sedela som na hubke v Little playground , tak ho s Jorikom voláme....malé ihrisko pre najmenších ....akurát som sa zložila a vytiahla skicár na kolená....Jorik na najbližšej preliezke ....slnko miliónkrát ohľaduplnejšie k našim ľudským prehrievacím systémom....málo detí....ideál....akurát, že čas pokročilý, v bruchu škvŕka trošíčka.....a aj na záchod bude treba čoskoro ísť....suma sumárom , taká maximálne hodinka pokoja na ihrisku. Akurát som sklonila hlavu nad skicár, keď sa asi z dvoch metrov odo mňa ozvalo hlasité cinkanie. Vždy ma vystraší, občas až nadskočím....neďaleko hubiek sú totiž dve veľké kruhá plné drobunkých  kovových gulôčok natlačených v umelohmotnom bludisku. Keď sa kolesom točí, guľôčky padajú. Na moje prekvapenie.....gulôčky sa valili zhora nadol, gravitácia teda fungovala , ibaže široko ďaleko nikoho....najbližšie môj Jorik lezúci po lanách.....tak dve deti na hojdačkách....na opačnom konci ihriska. Guľôčky sa gúľali , chvíľu im to trvá, kým sa všetky skĺznu dole a ja? Ja som pošepkala škaredé slovíčko na f...k.....asi som niekde pochytila, píšem úprimne...toto som zašepkala a rozhodla sa radšej kresliť. Ozaj neverím na čáry máry , len kdesi tam, hlboko hlboko v sebe ich mám ako možné, ba reálne....ale ako píšem, sú hlboko . Navrchu s pevným základom som neveriaci Tomáš a všetko, isto aj tie guľôčky, majú reálny dôvod na to, aby sa samé skotúľali.... možno sa výnimočne zasekli....neviem a nepátram, lebo zdravá logika na to nemá vysvetlenie a teda, nech hútam, čo hútam....k ničomu sa nedopracujem.

Do druhého sklíčka by som schovala svoj skicár a moju knihu v nej rozpracovanú. Bolo to na prvom ihrisku včerajšieho dňa. Vietor dul ako blázon.....slnko pieklo obdobne, sťaby súťažili. Jorik bol raz tu, raz tam....a všade chcel mňa pri sebe. Skicár som samozrejme vytiahla.....,ale urobila som len pár čiar, keď ma Jorik zavolal, že chce na hojdačku . Nechala som skicár na lavičke a odišla ho hojdať. Rozprávam mu a rozprávam, hučím do toho svojho chlapca kadečo, keď mi on odrazu povie , že môj skicár je všade. Otočím sa a to dieťa nemohlo mať viac pravdu . Nechajúc ho chudáka jak bol, na hojdačke, rozbehla som sa ako o život ratovať svoje druhé dieťa. Papiere boli všade!!!! Lietali vzduchom po celom ihrisku, za ihriskom tiež....prilepené na pletive okolo tenisových kurtov....rozlietané po basketbalovom ihrisku....schované v tráve, na chodníku...... Pamätám sa, zachvátila ma panika...jedna vec je papiere pozbierať, v tom problém nebol....druhá bol vietor a intenzita s akou dul. A dul bez prestávky. Každý nový závan...nová sila....vzuuuš......papiere sa vzniesli do vzduchu a točili sa ako na kolotoči, často ďaleko vyššie než moja natiahnutá ruka. Prekvapivo.....prišli mi na pomoc dospievajúce dievčatá ...neviem odkiaľ došli....okrem svojho skicára som nič nevnímala....ale pomohli. Po jednej - dvoch stránkach nosili mi vytrhnuté skice do náručia. Bol to veľmi zvláštny pocit vidieť svoju prácu lietať vzduchom. Hodiny, hodiny roboty..... Bola to Anna zo Zeleného domu, ktorej román sa nejako podobne "takmer" stratil? Nikdy som nebola jej fanúšik...to moja staršia sestra...ja som bola hrdý Hitchcock, ale čosi také sa mi marí...alebo to bola voda, do ktorej jej spadol? Tak či onak, celé to bolo srdceroztlkujúce a ja sa teším, že všetko sa našlo a už je to všetko v bezpečí.....aspoň si myslím, že je.

ps: tu ešte pridám pár posledných obrázkov zo skicára...ešte im chýbajú línie....ale ako tak, už sa vidí, čo na nich je....

 

 

 

 

Do poslednej tretej guľôčky schovala by som obchod na rohu Mutley....ktorý má nesmiernu charizmu....s malými miestnosťami v sebe, dýcha vintage a ženskou citlivou rukou. Ktosi to tam vyskladal s láskou pre staré časy.....s nehou a gracióznosťou , že je nám vždy potešením sa tam zastaviť. Najmä odkedy spojazdnili detský kútik. Včera sme sa tam po ihrisku a po obede zastavili ....lebo vo výklade mali úžasnú kôpku vyskladanú z detských kníh. Schúlili sme sa s Jorikom na koberci...špinaví sme boli tak či onak (milá Lucy, ver alebo nie, ak toto čítaš, že ja ešte aj do mesta idem v teplákoch, aj včera som bola a uf, aká pohoda zvaliť sa v nich na zem kdekoľvek chcem......a cítiť sa ako doma. Ale jedno uznávam, tepláky nemajú úctu k ľuďom, k miestu....degradujú...často aj ich nositeľa. Mávam milá...) a čítali sme.....knihu po knihe....občas sa pri nás niekto zastavil, usmial , pozdravil. Ach....tam v tom obchodíku na rohu, zas a znova, tak aj včera, cítili sme sa príjemne. Po asi hodine lúskania, vybrali sme knihy dve, Jorikovi som vsunula do dlane librovku, knihy tam stoja fifty pí na kus:) nech ide zaplatiť. Ibaže majiteľ od Jorika peniaze nevzal. Pohladil ho po hlave a povedal mu, aby si ich nechal, že je to jeho dar. (ktohovie, možno môžeme ďakovať aj tým teplákom, čo sme mali na sebe.....isto nám pridali na vzhľade biedákov....ale prosím, trávime celé dni na vzduchu objavovaním....máme líca vyštípané a opálené od vetra, opálení sme podľa tričiek a vlasy máme kade-tade...slobodné všetko....a občas tak dobre navoľno.....cítime, dýchame....) Jorikovi som nakázala, aby sa poďakoval a poslal pusinky....ibaže on sa otočil a miesto vzdučných kisiniek, vylepil reálnu na líce najbližšieho predavača. Všetko , čo malo v obchode ústa, sa smialo a my tiež.

Boom, schované v tretej guľôčke.....ak by bola živá, hriala by.

A tu je jedna z tých kníh, čo nám bola darovaná....druhá odpočíva na nočnom stolíku , tam teraz nesmiem, ešte sa spí.....

 

 

 

Myslím, že slov som napísala viac než dosť ku rannej káve. Mávam vám teda ku krásnemu dňu. Mávam....mávam.....objímam....z 25Tovey Crescent.