Kakaové nebo

Tomáš odišiel skoro ráno. Krátko na to, ako som sa vrátila z ranného behu. Celú noc vonku desivo fúkal vietor. Už je to niekoľko dní, čo sa vietor nevie utíšiť. Cez deň sa tak akosi stráca v dennom hluku, ale v noci ho počuť.....hlasito, ako búcha dverami , naráža do okien..... Zobudil ma. Prvýkrát o druhej.....chcela som vstať, ale moje telo by dostalo pramálo spánku. Prinútila som sa ostať v posteli....akosi inštinktívne pritúlila som sa k Jorikovi.....to vždy zaberá. Jeho ledva počuteľný spánok má na mňa magické účinky. O tretej som to však vzdala a vstala som. Schúlila som sa v papassane s miskou s pokrájaným banánom, s bobuľkami tmavého hrozna, niekoľkými lyžicami pomletých semiačok, s dvoma bohatými hrsťami pomiešaných vločiek a sušeného ovocia a jedným sójovým jogurtom. Pozerala som len tak, úplne do bodky a do písmená "len tak" videá na you tube. Čosi o introvertoch a ako som sa preberala, moje malé ja v mojom tele sa bavilo a smialo a tlieskalo nad tým, ako výstižne vedia niektorí pochopiť introvertnosť. Ako zbytočne premárnený čas. Plytvám ním akoby som ho mala na rozdávanie.....a pravda je, že celý deň o čas zápasím. Vlastne, zápasí iba moja myseľ. Hlavu mám ako dostihového koňa. Telo nie. To počúva...hej, ale nie vždy. Je len telo. Je ako ten spolužiak , ktorého ste na strednej mali.....,ktorý vás vtiahol do svojich pubertiackych hier a vy bifľoš naspídovaný nechali ste sa ním stiahnuť dole, až ste na konci hodiny nevedeli , o čom sa vlastne 45minút točilo a učiteľka  bola zrazu učka a úplne najsamviac dôležité na svete boli poskladané papieriky so zaláskovanými odkazmi. Moje telo je také. Vyrušuje.....nespolupracuje. Zaslúži si. Ťahá ako kôň, ale kôň nie je.  Hlava to dávno vie, je zopár desiatok kilometrov v predstihu. Diktuje, ale tvári sa nevinne. Povolí, čo povoliť chce a ....toto mám najradšej, nechá sa zviesť. Lebo aaaach....či je dobré len tak sledovať občas tak priblbé youtuberské videá, ktoré nič nechcú.....tak veľmi nič, že ani len jedna šedá bunka mozgová sa nemusí namáhať pri ich sledovaní.....
Toť koniec polemizovania z mojej strany.
Beztak nemám nič veľké na písanie. Občas témy dôjdu a má sa mlčať. Lebo...váham, mohlo by vás zaujímať, že som včera po dlhej dobe volala domov a zistila, že som premeškala 15lehotu na uhradenie dane z predaja nehnuteľnosti? Upomienka prišla, ibaže rodina ma zabudla informovať.... Také sa stáva... Alebo že som si včera chcela mrknúť topánky , keď som zistila, že Jorik precikal na kompletku jeho tréningové plienky a na riťke mal tmavomodrý terčík, ktorý svietil ako červený kruh na japonskej vlajke? Alebo, že sme boli v akváriu a moja obľúbená rybička , ktorá sa s pravidelnosťou na sekundy objavovala pred zrakmi divákov a potom zmizla v diere v útese ,aby sa  z nej znova vynorila , kamsi odišla? Alebo, že Jorik mal takmer celý deň na nohách gumáky a čvachtal sa v každej mláke , ktorú sme cestou do akvária našli a robilo mu to nesmiernu radosť a okoloidúcim tiež? Alebo, že sme sa s Jorikom váľali po posteli k večeru a ja som mu čítala a čítala....o myške a o jabĺčku, o deťoch ako si pestujú vlastnú záhradu.....o strige, čo si na metlu priberala priateľov , až jej praskla..... Asi ani nie. Lebo , som si istá, aj váš deň bol vyskladaný z podobných drobností .....ako puzzle.....jeden dva tri....a je a bolo po dni.
Dnes mrkám na okno a nevidím nič. Z toho, čo prepúšťa žalúzia však viem, že slnko nesvieti. Včera večer, ako sme sa s Jorikom gúľali po posteli, podávali sme hlásenia o farbe oblohy. Raz bola hnedá. Ozaj hnedá......ako mliečko s Grankom.
,,Jorik pozri , obloha je hnedá!" vravím Jorikovi a ten mrká cez balkón...ba aj zliezol z postele , aby lepšie videl.
,,Prečo je hnedá ? Obloha nebýva hnedá...... Myslíš, že ju niekto zašpinil? " Pozerá na mňa.....viem, dávam priťažké otázky, ale keď deti majú tie najlepšie odpovede. Jorik však včera pre mňa ešte nijakú nemal. ,,To sme si asi my sami Joriček, že áno...zašpinili oblohu. Určite.....tak to býva,  za škaredými vecami v prírode treba často hľadať človeka." dodávam na záver ,hoci musím uznať, že sa mi kakaové nebo páči. O chvíľu sa nebo vrátilo k svojej belasej a potom už len tmavlo a tmavlo.....
Tak vidíte.....iba polemizujem dnes....snívavo. Ale dobre mi je tak. Blažene. Tak svojsky po mojom. A vám? Vám želám nápodobne, ak by ste mali záujem.....a ak nie, tak potom stačí len to blažene. Blažené dni sú pekné dni.


Mávam ako o život od svojho pc v obývačke na 25Tovey Crescent.