Aké sú správne rozhodnutia?

Keď som bola malá, obdivovala som dospelých, že vedia robiť "rozhodnutia". Mať k čomusi svoj názor, stanovisko s pevnými základmi.... Ja som bola často na vážkach...., ale vravela som si, že som len dieťa, ešte nemám dosť skúseností ,aby som vedela urobiť v tom či onom smere svojrázne rozhodnutie. Tešila som sa, že jedného dňa, až budem dospelá, budem svetaskúsená a dosť múdra na zváženie, čo je dobré a prospešné a čo nie. Ibaže, na svoje veľké sklamanie, dospela som.....isto iste, ale nie na múdre rozhodnutia. Len dátumovo v občianke. Občas sa dívam na Jorika a tak trocha komicky, príde mi ho ľúto. Ja som sa na svoju maminu dívala ako na bohyňu....ona vedela, čo treba a ako treba. A čo ja dám Jorikovi? Že ho ako včera hodinu povláčim po supermarkete a do košíka nakladám a potom to vykladám..... Pre Kristove husličky, dospejem raz ?

Ani vedecky dokázaný fakt, že generácia narodená v čase 80tych rokov je tzv . generácia XY, ktorá nikdy reálne nedospeje a teda - sú to večné deti,  ma neuspokojuje. Tak nejak to bolo, že? Beztak by som mala vedieť, čo chcem...najmä, ak sa to obsahu taniera týka. Za seba sa netrápim. Nie som členkou žiadneho klubu.....lebo som kdesi na polceste k jednému i k druhému.....kompletne úplne nevedomá si všetkých nutričných pravidiel. Riadim sa tým, že jem, čomu sa môj mozog neprieči. Vlastne jem aj to, čomu sa prieči. Teda pijem.....akurát teraz vediem boj s RedBullom a sušeným mliekom (kozie topka, ale tu ho nemajú, tak pijem kravské). Oboje mi brutálne chutí, ale nerobia radosť môjmu brušku.  O žuvačkách písať ani nebudem...tým smerom škoda púšťať myšlienky na špacír.

Teda, môj jedálniček je jasný...praktický rovnaký.....závislý, sladký.....neobmedzený....ako len jedálniček poanorektičky (nikdy níe oficiálne uznanej) môže byť. Snažím sa jesť zdravo. Zdravé jedlo ma teší, keď je v brušku....netlačí tak, neomíňa. Mám svoje hlúpe pravidlá, časy.....jedno sa poruší, som vykoľajená. Ale chytím sa...viem, ale móóócno nerada. Horšie je to však, ak mám urobiť rozhodnutia pre Jorika. Semiačka, ktorými sa v podstate čgám od rána do večera....obdobne ovocím, možno stačia mne, ale čo Jorik a jeho rastúce telíčko? Navyše, Jorik má ovocie rád, ale viac mu vonia zelenina, ktorú ja neviem veľmi vystáť (snažím sa, prehrávam.....ako zjem, ale kľudne ju spracte naveky vekov a ja budem fajn. s takým postojom sa viete ako ťažko vyberajú vegánske či vegetariánske recepty? ostáva smoothie a to ja môžem, zas a znova..naveky vekov ....mňam!)

Ako obyčajný ľud čítajúci net , dostávam halabala informácie a cucám z nich vlastné názory. Mäso nie je dôležité....možno, ak ozaj, vďakabožku! ja ho nejem z osobných dôvodov....som zásadne proti pojedaniu čohosi , čo mohlo žiť. Ale čo Jorik? Mám právo ho ako mamina ukrátiť o mäso? Povedzme si pravdu, na Slovensku je mäso temer sväté! Babky aj dedkovia, lekári aj kadekto na ulici, by ma ušliapal v zlosti , keby som namietla čosi proti mäsu. Nedajbože, že ho nedávam dieťaťu. Jorik si najnovšie zamiloval údený syr.....párky tiež ľúbi....ibaže, viete koľko námahy ma stojí nevidieť tú červenú, čo mi v hlave bliká, že toto isto nie! Som jeho mama. Bodka. Beriem jeho výživu na svoje plecia. Pravda, nech si každý vraví, čo chce. Tak prečo som včera dobrých 10minút stále v sekcii kurence a vyberala to najlepšie s vedomím napichaných hormónov a obrazov z YouTube , kde tie zúbožené žlté klbká kosia na naše stoly? Vybrala som napokon 4kúsky stehienok, 2,50, jednotná cena....cez obal konskými písmenami napísané, že kurence mali voľný výbeh. Paráda, aspoň niečo. Vložila som mäso do košíka a doslova mi vadilo, ako sa mi dotýka ostatného jedla. Nenávidela som sa, že podporujem mäsový priemysel, čosi, voči som zaujatá a aha, v čom mám jasno!  A ak to nechcem pre seba, má to ísť Jorikovi? Možno je načase zavolať tatovi.....zvaliť rozhodnutie na neho. Má polovičný podiel na zdraví nášho dieťaťa. Omyl, v mojich očiach. Tatovia sa viac menej zvezú...popri maminách .....prepáč milý.

 Nuž, na pol ceste k zemiakom, čo mali ísť ku stehnám , som sa otočila a nenávidiac moje nerozhodné ja, šlo mäso späť do regálu.

Jorik nenamietal. Prebehol sa.

Dnes som sa rozhodla preskúmať recepty na kapustové polievky a cuketové placky....čosi nevysmážané.....Jorik má takých dosť aj bez môjho kulinárskeho umenia.

Môžem ho viniť, že mu chutia hranolky a že sa jeden nevinný "sip" zo Sprite stal občasným "musím mať" ?

Ešteže má Jorik rád tú zeleninu. Zje jej pomerne veľa. Keď ideme von, nabalím ju vždy....mrkva surová, uhorka  nakrájaná v kolečká......paradajky čerešňové...občas redkvičky, paprika.

Najnovšie spolu popíjame ovocné šťavy.....trocha pokoja v srdci matky.

Tuto aha, čosi som vám od nás sfotila...aktuálne, čo doma bolo....teda, chladnička je plná zeleniny...aj ovocia ako dyne a kiwi....ale zase všetko fotiť nemusím.....a navyše, fotila som len zdravé, ten údený syr z Poľského obchodu si reklamu nezaslúži...ani vajcia z klietkového chovu, ktoré vybral môj milý a ja nechápem prečo????? Jediné pravidlo, ktoré na vajcia mám.....je mi jedno, či sú veľké a či malé, po 6 či po 15balené...len nech tam je voľný výbeh. Najlepšie domáce...ale tam sme tu ešte nedospeli:(.  Tak tuto je to je...sfotené.....

...semiačka sú aj na stole....keď sa chce do niečoho zahryznúť len tak...pre maškrtenie....

...ovocie u nás nesmie chýbať. dokupuje sa temer denne a keď sa dá, volím domácich farmárov. Hľa, obal z jabĺčok. Od nich pravidelne kupujem aj čučoriedky, maliny a jahody. Troška kyslejšie občas, ale nevadí.

....no a tuto naše džúsy a moje mňááám semiačka pomleté ! vrelo odporúčam...chia chutia ako oriešky! A sójové jogurty, toť môj pokus o náhradu produktov z kravského mlieka rastlinným....zlyhávam troška....asi som rozmaznaná....

 

Hm....usmievam sa štrbavo , keď pozerám, čo som to dnes popísala.....Ciky caky, ale tak nejak to ohľadne jedla v sebe mám. No nič, neostáva mi nič iné len dúfať, že jedného dňa dospejem a budem presne vedieť , čo áno a čo nie pre moju ratolesť a bude mi jedno, nech sa aj druhí na hlavu stavajú! No, obávam sa, že až sa tak stane, Jorik bude palica tvrdohlavá , ktorá bude dávno dobre vedieť, od čoho muchy kapú - ako zvykla hovorievať moja babka a aj mamina..... Za seba len toľko, že na rozdiel od nich, ja sa pri tom neusmievam.

 

Mávam z obývačky na 25Tovey Crescent....a zo srdca želám, aby každému brušku len dobre bolo.

 

PS: zabudla som na čaje! Moja smrť! Ale o nich nabudúce.....