Taxi

Dnes o 11am má moja polovička skúšky. Vedomostnú časť už má úspešne za sebou, druhá praktická ho dnes ešte len čaká. Cítim troška neistotu.....najskôr z toho, že stať sa môže čokoľvek a príde mi to ako so šťastím, ak ho bude mať, všetko pôjde hladko a ľahko....a ak nie, dáme reparát.....a potom  z toho všetkého všeobecne....či ten taxík....no, ako to, že či ozaj bude pre nás to pravé orechové. Názory na taxikárčenie sa rôznia od taxikára k taxikárovi. Zatiaľ čo jeden dobre že nenasľubuje hory doly, druhý iba záporne krúti hlavou a vsádza radšej na fabriku ako na stabilné miesto s fixným platom. A čo si myslím ja? V tomto smere sa aj bojím myslieť. Ale čo viem určite, že môj milý má zďaleka na viac ako byť taxikár.

Tí, čo ma poznajú vedia, že som úprimná. Nedokážem hrať skrytú radosť ani nadšenie (však to neviem ani na detskom ihrisku pre vlastné dieťa!) a kompliment dám, len ak si to myslím. Niektorí jedinci ho dostávajú odo mňa často.....ale to len preto, že ich alebo ich prácu ozaj obdivujem. Ináč, radšej mlčím. A vie to aj môj milý. A ak nebodaj číta tieto riadky, lebo ja viem, že občas sem zablúdi, tak dobre tak a počúvaj....každá bunka v mojom tele je presvedčená, že máš na viac a že ťa bude v taxíku škoda! Ale ja viem, viem.....taxík môže byť len prestupový bod. Bodaj by bol.

Čo sa mňa týka.....je to opačné. Momentálne nemám byť načo hrdá. Včera som toho nakreslila pramálo a to aj napriek tomu, že slnko svietilo a my sme na playgrounde boli a ani nebol nijak brutálne osídlený a predsa....miesto stočenia sa na hubke, podľahla som vlastným výčitkám a tak na cca 1,5m som obehávala okolo Jorika. Keď som videla ako sa naťahuje sa cudzími ľuďmi, ktorí ho, povedzme si na rovinu - ignorovali, srdce sa mi lámalo . Kedykoľvek som videla, ako sa unúva o niekoho pozornosť, zasiahla som a začala ho naháňať, variť s ním paličkovú kašičku , ba aj mega konáre som znášala a potom pri nich držala čestnú stráž, lebo sa rýchlo stali cenným artefaktom medzi všetkými tými "fancy" preliezkami . Svoju úlohu som si ako mama splnila.....len vo vnútri som ostala prázdna.....moje maminu vygumujúc ja, hej, hanba mi, mám aj také ja, ktoré potrebuje tvoriť , som nechala pišťať ....a len na chvíľku mu venovala pozornosť neskôr doma , keď som Jorikovi napustila vaňu, vyliala do nej z každého detského šampóna po kvapke, až to u nás voňalo doslova že báječne  a so skicárom som sa usadila  na jeho "všadesňoudosiahnem" stoličke. V mini prenosnom dvd prehrávači som pustila Mimi a Líza, ktorú sme nevideli celú večnosť a zatiaľ, čo Jorik prelieval vodu v pohároch a niekedy viac inokedy menej po očku sledoval sériu rozprávok, ja som kreslila. Do knihy vstúpila nová postava....pani Levanduľová a poviem vám, na papieri vyzerá úplne ináč ako v mojej predstave!!! Je to tak kráááásne, ako sa sama vypýtala na svet...so všetkým , že ju sama ako jej autorka len teraz spoznávam a páči sa mi. Je to....je to akoby som bola režisér a mám konkrétnu postavu , na ktorú hľadám herca . Približne presne viem, koho chcem.....ale potom na casting dôjde niekto, komu tú úlohu bez váhania dám a teším sa ako malé dieťa, lebo ten niekto tej mojej postave vdýchol nový život s kvalitami, o akých som ani ja sama netušila . Divné je, ja som si toho vedomá, že tu nijaký herec nie je, ale len kreslená postava nakreslená mojou vlastnou rukou. Krčím plecia dohora....toto nevysvetlím, ale som rada, že sa tak stalo.

Aby ste mali akú takú predstavu...tuto aha, ešte nedokončená, len v ceruze a v zopár odtieňoch, pani Levanduľová....

 

 

Počkajte mi prosím ešte, až ju komplet dokončím.....nemyslím, že sa moja radosť dá potvrdiť týmito ukážkami  ....sú viac než chabé....(a možno len nie je fotogenická :).

 

Vonku dnes svieti slnko a ja sa usmievam. Kríže ma bolia ako blázon....paralen zo šuflíka niekam ušiel. Ale i tak sa usmievam. Je jedno či to Tomáš zvládne dnes alebo až v septembri....všetko sa deje z nejakej príčiny....nech je ako má byť. Dobre bude.

 

Idem si upratať a teším sa aj na to....lebo....dnes si byt prevoniam...

 

 

....júúúj ...také ja rada. Netreba zmývať, nijaké toxické látky....vôňa ako z flakónu od parfému...   Čistiaci luxus vážení !

 

A tak vám mávam , ešte ako žena chlapa zo závodu, ktorý možno dnes zmení svoj osud v taxikára a potom.....potom v niečo veliké....lebo hej, on na to má.

 

Mávam odušu ! zas a znova , z obývačky na 25Tovey Crescent.