Detská logika

Dni idú a idú....a ja ani neviem ako, je znova nedeľa. Carboot..... hm, kdesi akosi, ani sa neteším. Neskôr na to ma čaká trojhodinová naháňačka pomedzi preliezky , 2libry na jumping castle, každú ob-hodinu sa pustia fontánky a na chvíľu nebude počuť nič iné, len detský piskot. Následne žmýkanie, vešanie mokrých gatí na plôtik a šúchanie vlasov do posledného suchého kúska oblečenia.

Už včera som bola taká nijaká. Nikde nebolo dobre, nikde nebolo správne byť. Dažďové kvapky, všetko poslušne zbalené v igelite, až na vlastné telo a .....mrzutosť. Najlepšie na tom je, že ako sa nevie nájsť pokoj, nevie sa nájsť ani dôvod toho všetkého "nič nie je dobré" pocitu . A keď nie je dôvod, ako sa môže nájsť riešenie?

Zatínam prsty v päsť....aby dnes lepšie bolo. Ale preplnený upískaný playground, najväčší , aký v Plymouth poznám , natrieskaný kadekým a kadečím, mi nikdy nerobil dobre. Ale pôjdem tam, ostanem tam, vydržím. Kvôli Jorikovi, ktorý obdobne neznáža carboot a vydrží ho pre mňa. Fifty fifty. Ty mne, ja tebe. Tieto "veci" sa dajú zmerať. Samozrejme, až na malý fakt, že ja na carboote nikdy nie som 3hodiny .

Včera som teda nemala svoj deň. Kreslila som....to hej, aj von sme boli, ako vždy....potraviny sa dokúpili, niektoré hojdačky prevetrali. Aj som vonku málilinko kreslila, ale to sa ani nedá rátať. V sekáči za Tescom som nedostala kúpiť bielu košeľu ani biele polo tričko. Za to Jorik sa potešil.....

 

 

...a vlastne aj ja.....

 

 

(nedajte sa zmiasť farbou, jedno a to samé klbko je to.)

Modrú ešte nemám.

 

Doma sme s Jorikom dorazili deň sledovaním telky. A kúpaním....Plánovaná vypratávka kredenca sa nekonala. Miesto toho som kreslila a spala. Jorik po mne skákal a ja som spala. Dumem, aké je to zaujívamé so spánkom matky, keď najskôr ju v noci zobudí aj ten najmenší zvuk signalizujúci, že by díeťa mohlo byť v ohrození a na druhej strane , keď je spánku málo, spí sa, aj keď jej ratolesť po hlave skáče. Doslovne.

 

Viete, v čase pred Jorikom, som celkom na úprimnô neznášala posty o deťoch. A aha ho, ako často vravievali moji rodičia, došiel na psa mráz. Po mnohých prečítaných brboch a drboch detí, teším sa z našich vlastných a to až natoľko, že uvažujem o zošitku, do ktorého si ich budem písať. Detská logika je tak krásna a nevinná, že vás na mieste vytrhne z vášho prízemného sveta a hodí vás ešte hlbšie, kde už prízemnosť ani hlbšia byť nemôže. Nemyslím, že sa to dá nazvať fantáziou. Možno pre niektorých dospelých. Pre deti je to vysvetlenie postavené na základe toho mála, čo už vedia. Komplikované to robíme už len my, dospelí.

Ako napríklad predvčerom, keď som na Jorika zavolala, aby sa prišiel pozrieť na mesiac. ,,Jéééj, " zvolal Jorik,  "mesiac je zapnutý. " V presnom preklade by to znelo slabúčko ináč, lebo Jorik sa konkrétne vyjadril, že somebody turned on the moon. "  Áno áno, mnohé veci majú turn on a turn off button, tak prečo nie aj mesiac? Alebo dážď !

Keď som sa raz Jorikovi žalovala, že nemám rada, keď prší a poprosila ho, či by s tým mohol niečo urobiť...len zalomil rukami a povedal mi, " nie mama, neexistuje nijaký gombík, aby som dážď vypol. Rozumieš mi, však? A keď nie sú gombíky na zapnutie a vypnutie, Jorik nemôže nič robiť.

 

Jorik má definitívne aj zmysel pre humor....ako keď som ho minule aj s kočiarom znášala dole schodmi do Tesca. Lamentovala som, že ani nevidím, kam idem ...toľko toho mám. Na to mi Jorik odpovedal vážnym hlasom : " ideš dole schodmi mami" , na čo som ho takmer pustila dole voľným pádom.

 

Ešte toho nemáme veľa. Slovná zásoba cenzúruje , ale ja sa  beztak teším na tie ďalšie, nové vysvetlenia, čo ešte len prídu. Doslova ich vidím, ako sa derú na jazyk. Už čoskoro sa budem topiť v detskej logike. Hm, ktovie, či aj potom, budú všetky zatvorené obchody zatvorené len preto, že je nedeľa :).

 

 

Milí moji...mrkám na okno a slnko svieti.....Parkovisko je zaliate slnečnými lúčmi.

Tomáš už dávno nie je doma, odišiel rýchlejšie než chcel, urazený, lebo som sa zas a znova starala do jeho jedálnička . Keď  po večeri o štyroch vajíčkach , ktoré mu z 3/4 zjedol Jorik, lebo bola to Jorikova večera a po raňajkách o jednom hnedožltom banáne , nehovoriac o prejazdenej noci....som si dovolila namietať, že je to málo. Buch buch.....buch buch...buch buch...posledné boli dvere na našom Las Vegas aute. Angličania  na to majú také pekne slovné spojenie "suit yourself" , tak suit yourself  milý môj, jak tebe dobre. Medzi nami nemyslím, že kedy nejaký syn, otec, manžel kedy pochopil svoju dcéru, matku, manželku...prečo sa stará do jeho jedla. Dôvod je prostý....lebo sa staráme a starať budeme. A čosi akosi, iba si myslím, že ak....ale ozaj iba ak...tieto ríadky číta moja svokra, aj ona by mohla chcieť svojmu synovi tiež čosi povedať. Predsa len, odo mňa, ako ...veď vy už viete koho, znejú hocijaké "reči" o strave a stravovaní ako keď farár káže vodu piť a sám pritom víno pije.

 

Mávam vám z obývačky na 25Tovey Crescent a želám magickú nedeľu.