Krátučko len na slovíčko

Dnes nebudem dlho písať..... myslím si. Cítim sa veľmi pri zemi..viac, než je možno dobré....často sa mi to stáva....akoby som bola pevným špagátom priviazaná a nie a nie sa odtrhnúť. Vonku je zatiahnuté, hoci, nie som si istá, či prší. Pršalo včera celý deň a pršalo aj celú  noc. Zem je premočená....napitá na mnoho dní dopredu. Dážď mám rada, len keď ho sledujem spoza okna alebo vo filme.... Nerada držím v ruke dáždnik a už tobôž nemám rada, keď s ním bojujem proti kvapkám a vetru a keď do toho všetkého tlačím kočiar......som vyslovene frustrovaná. Tak tomu bolo včera. S Jorikom sme premokli do nitky....jeho chudáka neochránila ani pláštenka na kočiari. S vetrom, ktorý tu zvyčajne výdatne duje , vás dážď v priebehu pár sekúnd pooblieva ako desiatka slovenských junákov kdesi na dedine na veľkú noc.

U nás doma to teraz vyzerá ako v sušiarni....všade čosi visí. Ba dokonca aj na chodbe...(myslím tej bytovkovej, za dverami nášho bytíku)....nechali sme tam na zábradlí  igelit z kočiara. Už ozaj nebolo miesto  pre neho:).

 

Tomáš teraz robí nočné a tak budem tento týždeň s Jorikom ešte troška viac spolu než zvyčajne. Včera som s ním k večeru chcela piecť koláčik.....viete ten, čo som už predtým spomínala......aby to u nás voňalo , momentálne aj ináč ako po vlhkých veciach ......ale zistila som, že všetky múky dávno minuli dátum spotreby a tak som s Jorikom len lúskala jadierka z granátového jablka.

 

 Morrisons , supermarket, kam chodíme najčastejšie na doplnenie potravinových zásob znížil ceny ako dôkaz, že ten Brexit nebol až taký zlý nápad a všetko to hundranie okolo zdražovania nebolo až tak opodstatnené. Na tie ceny som sa zašla pozrieť aj ja .....hoci pravda je, že sme sa tam s Jorikom zašili pred lejakom vonku. Ceny ozaj klesli. Tak o 50pí na drobných veciach, čo je badateľné a citeľné. Napríklad 2librové čučoriedky stáli už len 1,47...alebo to bolo 1,49? Tak nejak.... Ja som si tam do košíka vhodila  ,okrem dvoch balení čučoriedok, aj DVD The Boy. Mal fantastickú upútavku.... Dnes ráno som si ho pozrela a asi tri štvrtiny filmu som neoľutovala ani cent z 10poundového filmu. No žiaľ, ako zvyčajne, až na dve tri výnimky, ktoré mám, záver znova všetko pokazil. Z čohosi husiu kožu naháňajúci pocit.....čosi nereálne, magické, cudzie....spirituálne .... vymení vo finále realita , troška nadnesená ...hádam troška viac než troška....všetko magické je rázom fuč...taká je pravda, čo si čakal, že ozaj duchovia? Som fajnšmeker v hororoch...ale mám rada také tie, ktoré vám vojdu pod kožu a už odtiaľ neodídu. Také tie ako Šiesty zmysel....kde vás neuzemní motorová píla alebo obyčajný vraždiaci úchyl.... Ak by vás zaujímal môj názor....úplne naj naj pre mňa je zatiaľ The Orphanage , tesne za ním Šiesty zmysel. Takže som si dnes ráno pozrela horor a troška som vyšívala , tuto aha....

 

 

....a sfotila som pre vás svetre z carbootu .....sladké ružové....(ešte stále vám dlžím kabát....zajtra možno)....

 

 

...a nevynechala som ani momentálne Jorikove srdcovky, o ktorých som už v predchádzajúcich blogoch písala....

 

....úplne na záver vám ešte ukážem to málo, čo zatiaľ mám pre svoju knihu....

 

Ako som nedávno písala, prebrala som si celý jej obsah v hlave a konečne som spokojná so všetkým, čo by v nej malo byť. Od začiatku až do konca. Chcem ,aby som sa za ňu nehanbila. Aby som na ňu bola hrdá z každej stránky, z ktorej sa otvorí. Zase sa usmievam...tak akosi teplo mi je , aj motýle v bruchu mám, keď na ňu myslím....Len škoda,že je vonku ako je. Na playgrounde sa mi tak dobre kreslí.....Hm, ktohovie, kam dnes s Jorikom zablúdime....ale nemyslím, že budem mať šancu vytiahnuť si tam skicár a pracovať. Určite je pre mňa nádejnejšie vsadiť na dlhý kúpeľ, ktorý by Jorik v závere dňa mohol chcieť.... Nie ako včera....ledva som ho ponorila a umyla si tvár od make upu, už sa pýtal von. Zase sa usmievam...ale tentokrát ani neviem prečo..... dumem, že kedykoľvek myslím na Jorika , sa usmievam. Teraz ešte spí. Keď som ho bola naposledy skontrolovať, spal krížom cez našu manželskú posteľ. Nikdy a nikde nemá dosť miesta. Zase sa usmievam.....bude to tým , stačí mi na neho len myslieť.

 

Pozerám na hodinky v rožku môjho monitora...takmer osem. Najvyšší čas zamávať od môjho prízemného blogu:) a zaželať vám definitívne ten najodviazanejší deň,aký si len môžete dovoliť. Ja sa o neho pokúsim tiež.....

 

 

Mávam z 25Tovey Crescent.