Pošepky od Verušky: Ručný šľahač

Dnes to bude asi viac o fotkách ako o slovíčkach. Najskôr preto, že som vám veľmi ale ozaj veľmi chcela vyfotiť včera kúpený ručný šľahač, ktorý si Jorik natoľko obľúbil, že ho takmer z rúk nepustil od momentu, čo som ho našla. Hral sa s ním dokonca aj na ihrisku, šmýkal sa s ním, hojdal.....nuž, už som o tom písala, že môj syn má veľmi špecifický a svojrázny zmysel pre výber hračiek . Do jeho prapodivnej skupiny zátka, slúchadlá a moja retiazka , tá hrá druhé husle, ale len preto, že si ju strážim, pridáva ručný šľahač. (alebo sa to volá ináč? neurazím sa......nepoznám mená kuchynských pomôcok:) Ibaže, môj milý - rozumej tatino, ho zasypal v koši s hračkami a hoci sa považujem za dobrého hľadača, najlepšieho v rodine, vysypať hračky z koša ma nenapadlo. Asi preto, že som hľadala niečo , čo kdesi kamsi schoval môj syn a v jeho štýle by to ležalo najskôr na vrchole tej hračkoidnej kopy.

Ten originálny včerazakúpený ručný šľahač som hľadala tak intenzívne, že som dokonca naklusala aj do spálne a poprevracala to spiace detské telíčko v nej.....lebo hej, Jorik by s tým šľahačom kľudne išiel spať. Napokon, nezobudila som sa v noci na čosi hrkotajúce, čo sa ukázalo ako dvojposchodový autobus? Zobudila. Tak?

Suma sumárom , šľahač sa našiel po dllllhej dobe hľadania, keď nám skrýšu odhalil čerstvo prebudený tatino a ja brutálne meškám a teraz sa plaším a ja sa plašiť neviem....ja len pracujem vo svojom tempe s pomyslením, že sa mi plašiť treba. Tak tuto aha, poďme na to zostra , nech robota nestojí :

No povedzte, ako som vám ho nemohla chcieť odfotiť? Už chápete moju námahu silou mocou ho nájsť? Isto iste, moja produktová fotografia v režime "plašíme sa" , nie je bohviečo.....ale i tak, toho vtáčika v sťaby klietke vidíte, že áno. Juj, potešenie v kuchyni.

Len tak pre zaujímavosť, stál 69pí. Kúpila som aj úplne nové strúhadlo, ale to sa nijak nevymyká klasike , tak som ho nechala na pokoji . Zato som vám vyfotila Jorikove kocky, z ktorých môže stavať komíny vyššie ako on sám. Chýba nám jednotka, čo je smutné....ale Jorikovi to nevadí. Mňa ako perfekcionistu tá drobná kocka na konci veže mrzí (alebo radšej štve?), ale žmúrim oči a snažím sa tešiť s Jorikom. Tuto, mrknite....

Tak isto som vám spred pár dní zabudla ukázať parfém, čo som si kúpila. Je momentálne v brutálnej akcii v Superdrug. Tak ak ste v UK, pričuchnite si k nej a uvidíte, že neoľutujete. Jemná kvetinová vôňa , ľahúčka....svieža.....Aj by som si rada do zásoby dokúpila......, no to sa ešte uvidí.....viete ako. zadara zase nebola a aj čučoriedky máme radi.

A na záver mám fotky z môjho skicára.....včera sme s Jorikom strávili veľa času na čerstvom vzduchu a ....aby som bola presná, ešte tesne pred šiestou sme boli stále na ihrisku! Jorik má po takých dňoch červeň v lícach a vlasy cikycaky okolo hlavy. Vonia ako sloboda ..... čosi divoké a stratené. Ach.... A ja? Ja, keď sa zadarí, mám v skicári o obrázok naviac. Včera sa mi podarilo dokončiť ten narodeninový. Tuto aha....