Fantázii sa medze nekladú

Práve som si prečítala vaše komenty , síce len dva, ale i to sa mi ráta a verte, nepíšem to sem preto, aby som sa chválila ale .....zadumala som sa a aha, čosi mi skrslo v hlave....že ono tie témy blogové tuším nejako súvisia s cyklami a prosím pekne, bez servítky, mám na mysli ozaj cykly ako cykly cyklaté. Ono, môže sa zdať, že je to téma pri ktorej sa treba červenať a prosím, nebyť bezpečne ukrytá za monitorom môjho HP compu , tiež by som mala rumenec na lícach a hoci nemám najmenší problém   o tom v súkromí (rozumej, menší počet načúvateľov) klebetiť.....verejne by som o tom tiež asi radšej nehovorila. Ale , povedzme si na rovinu, je to vec (ha, že vec!) prirodzená ako všetky tak hanbaté veci , ktoré sú zároveň aj tie najprirodzenejšie ako splodenie dieťaťa či pôrod. Môj drahý mi o tom raz hovoril...ako skalný sledovateľ všetkého, čo sa športu, že ženy to majú v športe nestále. Ich mesačný cyklus chtiac nechtiac ovplyvňuje ich výkon. Nikdy predtým ma to nenapadlo a pritom dobre viem, čo taký cyklus dokáže. A BOOM! Je to tak! ,,Vieš, na chlapa a  na jeho herný výkon sa da ako tak spoľahnúť, ale žena kolíše...aj tréneri o tom vidia svoje...." Môj drahý nemusel viac hovoriť....a neviem ako vy, či ste si to kedy uvedomili...ale ja sa vám od toho dňa na tenisky a vôbec všetky športovkyne dívam so súcitom. Isto iste, sú lieky, posunúť sa dnes dá čokoľvek...ale i to sú hormóny....a my ženy najlepšie vieme, čo s nami dokážu. Nuž a ja som si teda, po včerajšom blogu uvedomila, že ešte i obsah môjho blogu podlieha týmto mesačným zákonom. Pf.....mám chuť bojovať....nechcem nikomu podliehať....ale čo si budem klamať.....som bezbranná....a keď si môj milý myslí, že v tom hmhm čase je ťažké so mnou vydržať, mal by byť v mojej koži! Keď každé jeho smrknutie vo mne vyvoláva chuť hodiť mu tú jeho trofej hokejovú, čo mám vedľa compu do...... ok, asi mu to poviem..., ozaj mu nechcem ublížiť.

 

Heš heš....škaredé myšlienky !

 

O tomto som , v konečnom dôsledku, ani náhodou nechcela písať !

Chcela som o carboote, na ktorom som včera bola a na ktorom som nakúpila oblečenie pre Jorika , hádam také, že nám nejakú dobu aj vydrží...lebo ta malá pačmaga rastie ako z vody. Sebe som si kúpila toto tričko...za 1pound....je mi troška krátke, budem musieť pod neho nosiť dlhší nátielník, ale nie je ani prvé ani posledné, čo je takéto kratšie v mojom šatníku...nakoľko mám dlhý trup a krátke nohy. Stratí sa v dave:).

 

A potom som si kúpila za 50pí túto bundu....lebo ako teta balila, zahlásila, že všetko je za 0,50.....a keďže bola vonku zima a ja som mala so sebou iba (hanba nehanba) zase ten istý dierkovaný sveter z predchádzajúceho dňa (a dňa predtým a predtým.....lebo je tmavý, špinu na ňom nevidieť a héééj, ešte stále nesmrdí ale vonia:)a ozaj ale ozaj som sa bála, že zamrznem, nedumala som veľa  , schmatla som ju z vešiaka aj zo zopár ďalšími kúskami pre Jorika a za všetko som tete vložila do rúk 2,50. Tuto je, tá bunda:

 

 

No a aby som urobila česť svojej rozumne nakupujúcej povesti, kúpila som Jorikovi ďalší telefón !

 

Je to presne ale úplne presne ten, za ktorým sme chodili do sekáču pri Tescu, aby sa s ním Jorik zahral. Tie veľké pre slabšie vidiacich ľudí písmená si Jorik všimol už z kočiara. 3libry, informoval ma ujo . Dobre 2....tak 1. Všetko funkčné.... Poďakovala som sa za info, a reku, že to ani nie je nutné vedieť, lebo ak by som ho vzala, tak na hranie len....lebo môj syn je telefónmi posadnutý. Ach, mala som čo povedať!  Telefón takoj letel do Jorikovho náručia... Okolo stojaci vzdychali úžasom nad nezvyčajným výberom obľúbenej hračky môjho syna a ja ....? Ja som v tej chvíli vedela, že niet cesty späť. Teda...bola by, ak by som túžila dostať vyznamenanie Matka roka od všetkých tých vysmiatych tvári , až by ma videli ako o život vrieskajúcemu Jorikovi vytrhávam ten telefón z náručia a so slovami, nie, ďakujem , ho vraciam späť. Cha! Samozrejme , že som ho kúpila!  A kúpila som mu ešte aj autobus.....double decker buses sú prosím pekne hračky, s ktorými dokonca aj spíme!

 

 

Nič príjemné, keď ho priľahnete:). Tento, konkrétne, má otváracie dvere , ba dokonca aj tie na batožinu....! 2libry, no nekúp!

 

Ináč, ak sa tí pri tom stánku s telefónom divili nad nezvyčajným výberom hračky môjho syna, mali by vidieť zbytok jeho milovanej osádky. Viete, ja už som to kdesi aj spomínala, že rodičia by nemali zasahovať do výberu obľúbených hračiek ich dieťaťa. Nechať to výlučne na ňom a aj keď sa nám daná hračka až tak nepáči, proste ju akceptovať. Keď som to ja čítala, dumala som, akého asi plyšáka si Jorik vyberie a či to bude aj podľa môjho gusta alebo nie. Jorik síce má svojho Tedyho, ktorý s nami všade cestuje.....ale ten je tak na noc (a bacha, už mu na krk dýcha ten poschodový autobus.....medzi nami, myslím, že Tedy je v ohrození ). Počas dňa má Jorik iné hračky, ktoré so sebou všade ťahá.....takmer kamkoľvek, kam ide..... Takže, voila......čo hovoríte na tieto "hračky" vážení ?

 

 

Myslím, že táto spoločná fotka slúchadiel a zátky do vane poteší len Jorika a nikoho iného. So všetkou úctou voči jeho výberu, urobila som niekoľko fotiek, tak krásnych, jak to len šlo....

 

 

 

Myslíte, že ďugo malo kedy krajšie foto ako toto?

 

..aby ani slúchadlám nebolo ľúto - samostatné selfie:)

 

Ináč.....myslím, že som vďaka tomuto blogu vylúskala záhadu podivného výberu hračiek môjho syna. Jedným slovom by som to nazvala "šnúra". Telefón má dlhý kábel a Jorik na ňom vždy bazíroval, keď sme ho odpojili, lebo je nebezpečný, Jorik stratil o telefón záujem......slúchadlá aj zátka majú to čosi dlhé , obdobne moja dlhá retiazka s hodinkami a so srnkou, ktorú sme už niekoľko krát brali so sebou na vychádzku.....hoci ja som nikdy nechcela, lebo ju mám veľmi rada a bojím sa, že ju niekde stratíme.....to len Jorik, má nado mnou čarovnú moc a potom...spôsob, ako ju drží v rukách, premieľa v prstoch .....ako ju vkladá do vrecka a bez môjho napomínania kontroluje, či je ešte stále tam....ma nechávajú obmäkčiť , že napokon súhlasím, aby ju u seba mal.

 

Hm, záhada vyriešená....

 

Takže tak. Fotky minuté, slová tiež. Časový limit dávno za hranicou.

Lúčim sa teda a mávam......sviežo do nového týždňa....ako ináč , aj dnes...z 25Tovey Crescent.