Bezpečne dnes

Jorik sa pomaly prebúdza. Znova skoro ráno vstal....vtesnal sa ku mne do obývačky a zaspal na gauči. Ale už sa budí. Jeho telíčko putuje po gauči.....a už je na hrane. Nemá kam ísť, len sa zobudiť. Jedna noha na stole, hlávka visí dole.....zíva......je hore.

 

Dovidenia ticho.

 

Ale nesťažujem sa.

 

 

Práve naopak. Usmievam sa . Síce trocha zahanbene a troška aj nesmelo....., lebo viac ako nad tichom v izbe,  rozmýšľam nad celou tou kolážou pocitov, ktoré  moje posledné blogy priniesli.

 

Jorik už zliezol z gauča, oči dokorán, na spánok sa dávno zabudlo. Na zemi  stojí jeho mesto z kociek , ktoré ešte včera s tatom postavil. Nechala som ho tam včera zámerne, hoci večer vždy všetky hračky odkladáme. Hm, možno som tak urobila preto, aby som tu dnes mohla napísať, že je to s tými kockami skoro ako s nami. Občas sa prosto rozhodíme ,aby sme sa znovu poskladali. Ja som sa. Nanovo.

 

Včera som si písala s Lucy a bol to vďačný rozhovor. Je úplne čarovné, ako sa jej spomienky spájajú s mojimi a odpuste, ja sa znova usmievam..., lebo sa náramne teším z toho, aké "mesto" som si tentokrát z kociek vyskladala.

 

Anglické počasie však so mnou moju radosť nezdieľa a včera tu bol hotový nátresk všetkého, čo si k hrešeniu vonku môžete priať. Masakra anglická...prisahám a keďže už trvá tak dlho, začínam jej mať plné zuby a ani všetok optimizmus sveta mi prosto neudrží dobrú náladu po celú dĺžku pobytu vonku.

 

Kým som včera došla do knižnice, mala som zmočené temer všetko na sebe. V sekáči som si kúpila náhradnú mikinu aj suché tričko....ale nohavice sa sušili na mne , aj s ponožkami a topánkami. Našťastie, v knižnici nešetria na topení a teplúčko mi bolo celý ten čas, čo som v detskej sekcii sedela a kreslila ....lodičku a v nej dievčatko. Zopakovala som si motív zo včera..len som ho prehodila....zrkadlovo....čo zvyčajne nerobím, leda ak na zákazku som požiadaná..., ale akosi....čosi na tej loďke a priviazanom mesiaci bolo...., že som prosto ešte raz chcela ten samý motív zopakovať.

 

 

Samozrejme, nestihla som ho dokončiť.....a dokreslila som ho až doma.

 

 

Dnes škôlku nemáme...len music class...., akurát si nie som istá, či tam pôjdeme. Jorik má dosť škaredý kašeľ, tak váham.

 

Vlastne na dnes nijaké plány nemáme .

Možno knižnica? Možno Tesco? Jogurty sa míňajú :) jak ináč u nás:). A možno, keď počasie dovolí, aj do mesta pôjdeme. Hej, veľa závisí od počasia. Zatiaľ je vonku ticho...ale to bolo aj včera o tomto čase a ako sa to zvrtlo:).

 

Prosím, dnes sa necítim na písanie veľkých vecí. Tento suchopárny blog sem však pasuje ako vyšitý. Aby utíšil blogový hurikán, čo som tu na pár dní dotiahla.

 

A tak dnes, držiac sa istoty a pevných hraníc , pre ktoré si nebudem nič vyčítať....dnes nelietam, len po zemi kráčam, končím svoje riadky bezpečným mávaním z nášho drobného bytíku na 25 Tovey Crescent a želám len a len krásny deň!