Včera mi môj milý zobral Jorika skákať na trampolíny a tak som mala čosi extra času navyše pre seba samú. Rýchlo, ako sa len dalo, vyumývala som podlahy, upratala byt , pozbierala prach.....a jak bolo všetko hotové, chytila som ihlice do rúk a plietla som deku Jorikovi do kočiara. Rozmýšľala som pomedzi mnohé videá, ktoré som si popritom púšťala....., o všetkom možnom , čo sa mi posledné dni stalo. Rozmýšľala som, prečo ma človek výčitky priznať sa k svojim pocitom a zisteniam , prečo má obavy, ani nie tak nad tým, že nebude pochopený, ale že bude odsúdený. Rozmýšľam nad tým o to intenzívnejšie, lebo v konečnom dôsledku všetky tieto spirituálne cesty točiace sa okolo reinkarnácie , majú jeden vznešený cieľ- lásku. Nedokážem a ani si netrúfam zabŕdať do vôd náboženských ,lebo viem o nich biedne málo. Ale čosi sa na mňa predsa len nalepilo a v tomto konkrétnom prípade, ozývajú sa mi v mysli tri slová - Boh je láska. Dumem, ako ináč:) a dospievam k svojmu vlastnému výsostne súkromnému názoru, že sme to len my ľudia, ktorí si podhadzujeme polená pod nohy. Nerozumiem, prečo to robíme . Verím tomu, že je veľmi jednoduché súdiť druhých podľa seba samého. Aj preto mi padne zaťažko chápať ľudí, ktorí bytostne odcudzujú , nazvime to "vieru", iných ľudí , ak sa nestotožňuje s tou ich. O náboženstve tu ale písať nechcem.....nemám na to najmenšie právo. Moje pozliepané slová tu ťukám len preto, že ma mrzí, že som v sebe pocítila strach pred odsúdením , pred zahanbením....keď verejne priznám, čo som "zažila". A nebolo to pritom nič veľkolepé, len v mojich očiach áno.....a už vôbec nie hanlivé alebo komusi ubližujúce! Pýtala som sa dookola seba samej, či sa tomu strachu v sebe podriadim alebo mu pôjdem navzdory. Občas totižto nedokážem v danom čase rozoznať rozdiel medzi strachom a varovaním môjho udupaného šiesteho zmyslu....., to až čas ukáže, či vec bola rozumná alebo nie. Aby som to vysvetlila po lopate, občas proste v danom čase konáme veci, ktoré sa nám zdajú byť rozumné ,ale po čase zistíme, že to bol iba úlet ,ale ospravedlňuje nás čas, v akom sa stalo....napr. puberta. Vtedy sa mnoho stupídnych vecí deje, ktorých hlúposť si uvedomíme až sa hormóny uzemnia. Dáva to takto zmysel?
Tak som nad tým uvažovala a došla som k záveru, že čo mám, môžem posunúť ďalej, ak pre nič iné , tak len preto, že niekde tam vonku môže byť niekto, komu to môže pomôcť.
Prosím, rada by som podotkla, že nie som do ničoho blázon....hladná po informáciách som , ale nepočúvam bezhlavo. Sledujem ľudí, autorov , čo píšu knihy, ktoré iní čítajú a obracajú sa k nim ako k čomusi dôveryhodnému, vysvetľujúcemu "zákruty" onoho nepoznaného. Občas a poviem pravdu, pomerne často sa pritom pýtam, prečo je tomu tak? Kto dal tomu človeku právo takto "ovplyvňovať" zmýšľanie ľudí ? Priznám sa vám, že patrím k ľuďom, staršia generácia, dnes už skôr fičí, lebo na nete som čítal:), ktorá berie informácie v knihe písané ako čosi "pravdivé"....lebo je to tak napísané. Knihy sú múdre, z kníh sa učíme. Ale takú knihu tiež len ktosi napísal....a v dnešnej dobe nie je až tak ťažké dopátrať sa k autorovi. Nooo..., oni , tí autori, sa tak nejak aj sami natískajú do médií....to pátranie po nich je ozaj ľahké. A tak sa vám dívam na tých ľudí a seriózne uvažujem, či názory tohto človeka sú tie, ktoré by som mala prijať ako pravdivé fakty a založiť si na nich moju vlastnú "vieru". Neviem si pomôcť, vidím mnohých ako Fera z dolnej ulice alebo Jana, čo sa vďaka bohatým rodičom na výšku dostal a teraz aha, čo robí. Môžem mu veriť? Môj skepticizmus ešte nevymrel. Necítim sa isto, veľakrát rezignujem, cúvam. Moja cenzúra je príliš prísna. Preto i to, čo tu teraz napísať plánujem, je len kúsok z toho všetkého, čo som si vypočula, čo som si prečítala, čo som do seba dostala , aby som to mohla selektovať.
Posielam to ďalej, lebo sa chcem naučiť nehanbiť sa za vlastné zistenia ani za vlastné myšlienky....
Začať by som asi mala človekom, ktorý ma k tomu doviedol. Jeho meno je Brian Weiss, autor niekoľkých kníh , známy hypnotizér. YouTube je plný jemu podobných, nech si každý nájde svojho. Mne sa uvoľniť podarilo iba pri ňom....čosi na jeho hlase znie dobre mojim ušiam...pokojne, usnuť by som na ňom mohla. Jeho slovná zásoba je bohatá a predsa, nepíše a nevraví ťažko, ľahúčko a k veci sa zvyčajne vyjadruje. Mám rada túto ľahkosť, keď je človek človekom a nie politikom či právnikom, kde je slovná zásoba zástancom toho, že či si múdry alebo hlúpy, u mňa sme si rovní. Jeho hlas je zamatový, je to hlas starca. Ospevujem jeho hlas preto toľko, lebo si myslím, že to bol práve on, kto zastavil moje prsty, aby som neprepla na nové video. (ja tie meditácie onlajnové totižto moc nemusím) Ostala som počúvať a čo je ešte viac, dokázala som sa "zasnívať" a vidieť seba ako sa schovávam mamkinom brušku,ako načúvam jej pocitom, dokázala som vidieť seba ako dieťa, potom i v inom živote....v iných šatách, s inými ľuďmi..... dokázala som klásť si "ťažké" otázky a cítiť ich odpovede. Prosím, tieto videá sú tam vonku....sú v angličtine síce , ale nie sú ťažké na porozumenie.....aj keď je Brianov hlas starý a "husky", je mu ľahko rozumieť.
Neviem, či mám vtisnúť moje videnia ešte do tohto blogu...myslím, že by to bolo príliš nahusto, že si ich odložím na zajtra a možno na nikdy....ako sa vyspím. To hlavné som povedala....a...je ešte niečo, čo by som k tomu rada dodala ešte skôr, ako sa pustím do fotiek mojich včerajších obrázkov. Rada by som dodala, že prístup pána Briana je slobodný....nezaväzujúci, netvrdiaci, že čo vidíte je váš minulý život, kľudne priznáva fantáziu .....ale nezabúda dodať, že nech je to čokoľvek, pre niečo sa vám práve toto ukázalo. Ja sa tu usmievam, lebo ....pre mňa to bolo až príliš krásne a myšlienka, že by si tým mohol niekto tak skepticky založený ako ja tiež prejsť, ma doslova šteklí zvnútra. Som zvedavá ako dieťa.....raz darmo , z toho sa asi vyrásť nedá, na príbehy každého.....
Nie som tu však od toho, aby som ich spisovala. Hoci, rada by som. Ibaže , ťahám sa späť na zem, som mamina a moje dietko sa už nejakú dobu prehadzuje na gauči...., kde pred chvíľou zaspalo . Bude treba obed navariť, do škôlky sa vychystať....a bla bla...všetko pozemské ma čaká.
A preto tu skončím moje rozjímanie....stále troška zmätene sa cítiac, či čo robím , dobre robím. Čert to však ber..... Tuto prosím, pridávam link.... https://www.youtube.com/watch?v=xTnAqDPBsoY&t=1899s
A tuto zase link na jeho knihu, ktorá ak už nič iné, aspoň angličtinu vo vás opráši....
Jorik sa prebudil. Telka hrá. Presne na čas. A tak sa lúčim s mojimi poslednými obrázkami a mojou najnovšou výšivkou......
..tak najskôr výšivka.....a teším sa z nej, lebo belasá mojim očiam momentálne veľmi lahodí.....pripomína mi farbu očí mojej mamky...ktoré boli nebesky belasé.....
...tuto som zase doopravovala obrázok dievčatka na loďke.....
..tento je zase úplne novučký a priznám sa, teším sa mu tiež a možno to zase bude tou modrou farbou spôsobené , čo je v pozadí.....hoci tento odtieň má od toho mamkinho veľmi ďaleko.
No a tento, rodinný portrét, som kreslila ako posledný, ešte kým tata čítal Jorikovi rozprávku pred spaním , keď sa už moje viečka samé zatvárali a ani náhodou nespolupracovali . Čo vám poviem, zacnelo sa mi za bubáckymi obrázkami.
Čas riadne pokročil, treba mi mávať......a tak mávam.....a želám krásny prostriedok týždňa každému, kto nesúdi , ale má myseľ otvorenú, lebo len ak ju takú máme, vieme načúvať a učiť sa nové veci.
Cink cink z 25Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment