Malé katastrofy

Jaj, zas a znova....maily ostanú neodpovedané, budú visieť vo vzduchu a naháňať ma celý deň ako môj čierny tieň ....najskôr až do zajtrajšieho rána, ktoré dúfam, bude iné ako to dnešné a práca mi pôjde rýchlejšie od ruky....lebo dnes, nemohla som ináč, len počúvať príbehom v hlave a písať ich ....a poviem vám, písať ich v rýmoch je troška ťažšie, tobôž, keď z neznámych príčin ľahšie sa im rodí v jazyku anglickom .... no ja ich do slovenčiny tlačím, príliš kostrbato tam znejú....ako hrable po chrbte, kdežto v angličtine sú ako pieseň, no ale, môžem sa za svoju anglickú gramatiku postaviť? Asi ťažko. Tak tlačím tlačím na pílu a hodiny šli a ja s nimi....ťuk ťuk ťuk...makala som , prisahám , od skorého rána, keď bola vonku ešte čierno čierna tma a široko ďaleko každý tvrdo spal.

 

Milujem rýmy.

 

Píšem v rýmoch.

 

Príbehy v nich znejú krajšie...ako balady. Nie ako smutné príbehy.

 

Veľmi sa teším tejto "aktívnej" vlne tvorivej, nebudem vám klamať, ostatné nechutne bokom ukladám. Aj včera, ako som sa s Jorikom domov večer vrátila, kreslila som dlho v tom svojom užmolenom usedenom papassane skicu za skicou....na farby už čas nevyšiel. Ale nesťažujem sa, chytám v letku, čo sa dá a učím sa....áno áno, učím sa...akceptovať seba samú so všetkým mileným v mojej práci , ktoré sa márne snažím potlačiť. Nie som upíry maliar. Som rozprávkar, nesmiem zabudnúť a rozprávky, nech sú aj škaredé, majú v sebe vždy aj niečo čarovné. A tak hoci poškuľujem škaredo po kresbičkách, hovorím si dookola, sú aké sú a hotovo. Také sa narodili a vôbec nezáleží na tom, aby boli dokonalé...... heš heš všetok hlad po dokonalosti, lebo ma udusí a nikdy nič neurobím.

 

 

Akurát, aj sa tomu smejem, nedovidím do konca tohto kolotoča, v ktorom sa teraz veziem. Zatiaľ mi to nevadí, cítim sa ako pes, čo sa snaží chytiť si vlastný chvost. Ale ono....nie je to až také ľahké kráčať takto naslepo....lebo ako sa večer v tom svojom papassane teším, že už už mám koniec na dosah, ráno príde nový príbeh a s ním nové návrhy na kresby....a z čohosi, čo malo mať jednu báseň, rodí sa náhle celá zbierka....o dvoch, o troch , dobre , tak o štyroch baladách...a stavím sa, že zajtra príde piata.

 

 

No ešte stíham.......hm, nesmiem zabúdať, nikdy som nebola šprintér, som maratónec.

 

Milí, tam kdesi na druhej strane, tvoriví aj netvoriví......prezradím vám ešte čosi z úplne iného súdka, že včera , na samého Valentína, dostali sme telefonát a náš tata kvôli nemu čoskoro pocestuje na Slovensko, aby prešiel pohovorom. Nechcem prezrádzať viac, ale myslím, že si ešte nikto z nás neuvedomuje, čo za tým nevinným úkonom môže byť a že.....že možno.....radšej ešte nepíšem. Veď ani sama neviem, čo si prajem a želám. Len šepkám cez monitorom, ale už mlčím...psssst.

Ba....ešte čosi šepkám.....

Veci sa u nás nedaria, posledné dni , ako by mali.....sťaby sme mali magnet na drobné katastrofy. Hop hop ako zajace k nám skáču , dumem, či im bude niekedy aj koniec.

 

Alebo....nebodaj poznáte niekto nejaké zaklínadlo ,aby všetko nemilé ta hentam tiahlo do polí?

 

Ak ho máte, sem s ním...budem čarovať....teda, ak stihnem a nebudem zrovna písať alebo kresliť....alebo mávať a priať krásny deň, ako práve  teraz konám .....odnikadiaľ inokadiaľ ako z 25 Tovey Crescent.