Utorkovo nezáživne

Jorik ešte spinká , ale to len preto, že sme išli včera spať nehorázne neskoro. Chcela som totižto ešte kresliť a Jorik, moje milované dietko, len k tatovi do postele ísť nechcel, radšej ostal so mnou ....váľal sa na gauči a  možno aj unudene pozeral so mnou Mimi a Líza druhú sériu večerníčkových rozprávok (ináč, akokoľvek sa teším zo slovenskej produkcie.....nemôžem ináč, len napísať , že ma Mimi a Líza ako celok skôr sklamal...lebo mal tak na dosah čosi "čarovné"..., ale obišiel to oblúkom a tématicky sa kompletne stratil v rozprávkach, ktorých obsah je miestami desivý pre deti a smiešny pre dospelého diváka. Veľmi mi tam chýba cit , rozprávková nežnosť, záhada.....je to celé moderné a chladné....len úvody a závery sú mnou chválené....tam to cinká. Má niekto rovnaký názor?) Nechcelo sa mi proste včera spať...čo sa mi nestáva často.  Práveže takmer vôbec!!! No včera som chcela, ozaj veľmi preveľmi  nakresliť ešte aspoň jeden obrázok...., akoby som mala na včerajšok stanovenú knôtu.

 

 

Tak toto je to ono, čo sa teda včera na tom našom gauči  za hrania Mimi a Lízi a Jorikovho váľania sa po gauči urodilo v mojom skicári...to k tým čiernym rozprávkam patrí .....no, zdráham sa, hádam by som ani nemala všetko fotiť, ale čosi mi vraví, že v tomto prípade nevadí.....lebo čokoľvek strašidelné sa i tak všeobecne nepáči...tak je to všetko jedno...tento projekt beriem výsostne súkromne a veľmi sa na neho teším, až bude hotový.

(hm, ako pozerám s čerstvou mysľou na tie moje včerajšie obrázky...dumem, či ich neprekreslím....necítim z nich vôbec nič "bubu" ale skôr čosi milené:) hm, úsmevné mi to príde....z bubu som urobila ňuňu :). Ale tiež som si povedala, že mazať sa nič nebude....ach, tak čas ukáže....

 

 

Lebo, povedzme si pravdu, ani tento tu nemá nejakú "výpovednú" hodnotu....hm.....uvidíme...uvidíme.....

 

...čo ozaj prejde ďalej a čo sa prekreslí .....

 

Dnes je utorok a utorky si moja polovička zvykne robiť voľnejšie..tak možno aj dnes niečo zhotovím. Čo by bolo skvelé ! Ach, čo to dnes píšem za blog? Chytám si myšlienky za chodu a ťukám ich sem? Očividne:). Možno už ani neviem v tichu písať, keď sú myšlienky tak hlučné, keď ich televízor neprehluší.....neviem ináč , len ich písať....

 

Hm....možno ich pôjdem troška pohladiť...s ihlicami v rukách....lebo včera som vám, ako sme s Jorikom poobede brázdili Mutley , našla túto nádhernú vlnu....

 

 

v tých najkrajších jesenných odtieňoch a už z nej pre priateľku pletiem šál...lebo ona také rada....dokonca aj po dome.

 

A keď už píšem, čo som našla...tak prosím pekne, zas a znova , priplietol sa mi do cesty Oliver Jeffers a ja som len človek, čo miluje rozprávky a hoci túto knihu mám, aj priateľke som ju už poslala, nemohla som ju nechať v tom sekáči, musela som ju so sebou vziať....

 

 

Ešte uvidím, či ju na knižnej piramídke, čo v spálni vedľa postele máme a  z ktorej večer čo večer čosi vyberáme a čítame , uložím.....lebo má rozkošné malé balenie toto vydanie....alebo ju niekomu darujem. Ale v sekáči ostať nemohla!!!!  Pfuch, tam ani náhodou!

 

Jorik je už hore a s ním aj celý jasavý deň.

 

Telká hrá a hneď sa cítim viac doma. Hluk náš každodenný....tuším si ozaj na mnohé podnety z okolia tak zvykáme, že im ani nepripisujeme pozornosť a fungujeme s nimi akoby ani neboli. (toto nemám z vlastnej hlavy...toť myšlienka istej hľadačky duchov, ktorá si takto vysvetľuje neschopnosť ľudí vnímať duše okolo nás. lebo sme si na ne zvykli a už im nepripisuje pozornosť...ktovie?)

 

Tak či onak je pravda.....pre mňa a pre môj blog je jasné len jedno, že došiel čas na cinkanie a mávanie . Nie každý blog je o veľkých veciach....nie každý deň je nedeľa. A veruže nie je. Máme utorok a taký utorkový bol aj môj blog...

 

Ale vám želám omnoho záživnejší deň ! Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.