Vzdychám nad sebou a dvíham plecia ako to robia matky nad svojimi deťmi, keď napriek očakávaniam donesú domov iný , menej slávny výsledok a v tom povzdychu je sťaby vyšité.... ,,No, čo už mám s tebou robiť? Vymeniť ťa nemôžem...." Ani ja sa nemôžem ísť vymeniť a vlastne, ak mám byť úprimná, ani sa nechcem. Nie teraz! Keby len niekto skúsil, driapala by som ako mačka, keď ju chcete ponoriť do vody.
Je mi náhodou veľmi dobre takto zavalenej. Cítim sa akoby som mala na zadku raketový pohon. Troška iné je to s časom, čo mi cez to všetko šialené chodí ako tučný boss s rukami za chrbtom, hoci vie, ako ma to rozčuľuje. Moje ruky totiž šermujú vzduchom.....sekundy rátam, nie len minúty.
Aj som zvažovala, či sem aspoň kúsok z toho môjho ošiaľu nepošlem... niečo ako dôkaz, že aha, vidíte...tuto toto, možno čosi úplne nezmyselné, ma kradne i sebe samej ......ale radšej nie, radšej si počkám, až to vyleštím , až budem spokojná s výslednou podobou a nebude na nej smietka na váhanie , ktorá by mohla "spôsobiť" hanbenie.
Rýmujem stále......a juj, ako dobre mi je v rýmoch. Hoci slovenčina je na ne tak drsná ako step. Preto ide všetko ťažšie, je však ako výzva a som ju prijala.... v písaní mám výzvy rada. Ale hrajú sa so mnou, ako napríklad časy , keď ich zamením a potom váham, ukladám, pýtam sa, či to v slovenskom jazyku zaváži, či by to mohlo prekážať ..... juj, ale už zabieham.
Možno by som mala aspoň trocha k veci písať a tak sa uzemňujem včerajším dokončeným obrázkom.....
....prvá zákazka skončená......a len čo sa tak včera stalo, kreslila som svoje...ale nestihla som veľa , padla únava....
Budúci týždeň už bude mať Jorik škôlku, času by malo byť viac a už sa teším!!!!
Ako "projekt" porastie.
Nateraz však koláče pečieme, karty mastíme, knihy čítame, vlajky sa učíme.....
a užívame si slniečka! Prosím, veď je vonku normálne že jar! Kosti mi tancujú v tele, zakvitám po zime....ach....ten vzduch, vonia teplom! Viem, že aj u vás bolo teplo , aj v Nemecku....na Valentína sa slnko posnažilo:). Tu u nás síce už dávno kvitnú kvety...narcisy, púpavy, sedmokrásky...pučia aj stromy, no predsa, ja som "zapučala" až včera. Tak naozaj, jarne.
Hneď je krajšie na svete s hrejúcimi lúčmi na chrbte.
Jorik sa budí......pôjdem ja.
Dnes sa chystáme do mestkej knižnice..., tej , v centre mesta. Hanba by bola ostať dnes doma......už teraz sa teším. A vám mávam, k rovnakému veselému dňu.....ako ináč, z 25 Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment