Najkratšie

Jorik dnes vstal veľmi skoro . Na chvíľu usnul na gauči , ale už je hore a telká hrá....a tak nejak rozbehli sme sa do nového dňa. Je nedeľa.....vonku je uplakane a celá tá nešťastná atmosféra zvonka je veľmi nákazlivá a tak ,keď sa nechcem cítiť kompletne mizerne, radšej sa smerom k oknu ani nedívam.

 

Jajáááj, tie moje nedele.

 

Doplietla som deku pre Jorika, ale nesfotila som ju....celá tá hromada očiek bola skrz naskrz nefotogenická a tak som to nesilila. Na dnes som vám odfotila niečo z môjho skicára...na čom potajme pracujem a čo ešte nemôžem úplne odhaliť...lebo....  naivne verím , že keby som tak urobila, nikdy to neuzrie svetla sveta a skončí ako mnoho mojich vecí na dne z jedného mojich šuplíkov.

 

 

Priznám sa, moje oko škúli a kríži sa v zlosti  , keď na tento obrázok pozerá....hojdacie kreslo zdá sa mi priširoké...,ale sľúbila som si, taká bola dohoda, že prekresľovať sa nebude a perfekcionizmus sa pre tento prípad odkladá a nebude sa vyťahovať, lebo jediné, čoho je ten schopný, je pokaziť akúkoľvek radosť tvorivú , ba dokonca aj čosi omnoho horšie, potopiť všetko ešte v zárodku. Takže nech sa oko kríži...nech sa aj obe krížia.....k tomuto projektu sa hodia veci autentické, nepodarky trebárs aj, ako prvé prišli..... raz tento svoj postoj vysvetlím.....raz, nie teraz.

 

Len akurát, toto je povolené, dumem, či nemám čiernou fixou líniu  potiahnuť, lebo miestami sa zdá byť kreslenka  sťaby bola vypratá.....

 

Viac fotiek na dnes nemám.....nuž, nedeľne sa správam . Lenivo.

 

Ale očividne iba ja. Lebo Jorik sa snaží. Naša obývačka sa stráca vo veciach......kocky jedny, druhé.....pomiešané a rozhádzané celým priestorom.....do toho mince.....všade kam oko dovidí....(nie , nie sme tak bohatí, to sú drobáky, čo sme odkladali, že raz jedného dňa ich do tej super mašinky dáme.....aby nám ich spočítala , sporiteľský syndróm z detstva ) , autíčka sú tiež von z "carparku" , tie nemohli chýbať......tentokrát z dôvodu, aby boli opravené....náčinie na opravu , čo som svojmu pokladu  sama dovliekla, už len  dotvárajú  koláž , aká nijakú mamu nepoteší.

 

Oh, nedeľa.

 

Prestrihla mi všetky myšlienky blogové...tak nech si ich má.

 

Veď napokon, som si istá, že sa ani nenazdám a už tu bude pondelok.

 

A tak vám predčasne nedeľne mávam.....k lenivej umazanej nedeli......ako ináč, ako z 25Tovey Crescent.