Keby som....

Dnes fotky mám.... ach, aké spestrenie môjho blogu! Ale to len preto, že včera mal Jorik škôlku a ja som zakotvila svoju prdelu v centrálnej knižnici a kreslila som tam uložená pri okne s výhľadom na autobusovú stanicu. Pršalo včera, počasie bolo do bodky anglické. Môj dáždnik som niekoľkokrát včera rozkladala a znova skladala, ako malá bola moja viera v jeho schopnosť prežiť. Ozaj des.....jedno z tých dní, ktoré volám vraždou dáždnikov. Ale možno aj vďaka tomu odpornému počasiu bolo v knižnici včera síce rušno, ale deti chýbali. Kto by ich už  v takom počasí von ťahal? A tak som si nerušene kreslila.....

 

 

Obrázok som nestihla dokončiť......možno , keby som nevbehla do sekáča (no, neodolala som) alebo rýchlejšie nakúpila potraviny, stihla by som ho celý obtiahnuť čiernou linkou a kde tu ešte línie zvýrazniť.....

 

 

...ibaže ja som sa v potravinách zdržala, lebo som kombinovala, čo kúpiť a čo nie, aby som to na sebe uniesla a aj do sekáča som zabehla a kúpila si tam tento líčší pulóver.....ach, no čo mám napísať na svoju obhajobu? Postačí , že som len žena?

 

 

A možno by som ten obrázok dokončila večer, keď už bol tata doma a o Jorika sme sa mohli deliť....ibaže to som strihala, orezávala a lepila originály na predaj, ktoré mali byť už dávno poslané.

 

 

(neviem, ako to robia iný, ale ja nad týmto strávim celé hodiny....je pre mňa dôležité, aké papiere ku ktorému obrázku dám , aby mi ladili a potom strihám, režem, zarovnávam.....uf!)

 

 

Darmo raz, všetko má  svoj čas. A keď sa aj na hlavu postavíš, nijak raz to nezmeníš. Dnes má Jorik znova škôlku. Ak sa nič nestane, dnes bude ten obrázok hotový...a zajtra vám ho sfotím v celej kráse. Teším sa z neho, lebo z neho saje čosi pozitívne a toho nie je nikdy dosť.

 

I taký deň vám prajem, optimistický.....aby nám všetkým dobre bolo.....ako ináč.....z 25Tovey Crescent.