Osobne

Knižnica sa včera nekonala. Do mesta som došla, aby som si tašky a batoh naložila potravinami a odtrepala sa s ním späť do škôlky. Jorik niekde chytil nádchu a nebolo by to na tom nič , čo by trebalo extra riešiť.......ale akonáhle sme došli do škôlky, Jorik začal plakať, nechcel v škôlke ostať.....a tak som bola požiadaná, aby som po neho skôr prišla. Nuž som prišla som. Akosi, neviem sa zbaviť zlého pocitu, že učiteľkám moje dieťa akosi nevyhovuje. Nerozumiem tomu, priznám sa...aj ma to mrzí, lebo ....prečo by tomu malo byť tak? Nedáva to zmysel...ale akosi ten pocit mám a trocha vo mne pichá a dosť citlivo, lebo sa týka Jorika a to je prosím čosi, čoho sa nikto "dotýkať" nesmie, len ja a Jorikov tato. Ba, dokonca, aj ten má isté obmedzenia, ako mama mám najširšie lakte. Totižto, ako som si po syna prišla a že ma to stálo riadnu námahu  s tými taškami a v tej fujavici a daždi ( včera to bola smrť byť vonku!) , bolo mi len tak medzi opisom dňa povedané, že Jorik sa mal v škôlke dobre a to najmä preto, lebo vedel, že mama po neho skôr príde .Lebo keď po neho chodím takto včasne, jeho psychike to robí dobre, než keď ho tam nechám až do večera, keď ovšem chápem, čo tým chce učiteľka povedať.

Hm, niekedy sa na seba hnevám. Ono ,hoci sa snažím, občas bývam prostoreká. Čo si myslím, aj poviem a ono nie vždy zámerne...to ja len  nechcem mlčať,  vypustím zo seba  niečo, čo môže ublížiť. Častejšie však mlčím , viem sa kontrolovať a včera som mlčala a to som nemala. Mala som sa postaviť a povedať, že hej, rozumiem , čo tým myslí , no i tak, čo za tým ozaj myslí? To, čo si myslím ja? Že mi chce takto poza zákrutu vysvetliť, že by bolo skvelé, keby tam bol môj syn len 3hodiny a nie 4 a pól ? Lebo....všimla som si, že raz, ozaj len raz som došla po Jorika za 20minút šesť a to tam bol biedak posledný a doslova nám zatvárali dvierka za chrbtom. Na druhý deň som tam preto prášila podstatne skoršie a i to sme sa už lúčili s prázdnou miestnosťou. Nuž teda, ak chápem, čo si učiteľka myslí, tak je to v podstate to, že deti chodia do škôlky zrána, poobede ich tam nik nedáva a ak hej, tak po svoje deťúrence chodia rovno z práce...okolo tej 5pm. Učiteľkám padne. Mohli by ísť domov..... Môj Jorik im však stojí v ceste. Samozrejme, ani ja nechcem, aby tam moje dieťa ostávalo ako posledné.....preto po neho chodím skoršie a celých 5hodín tam ešte nikdy nebol. Ale už o 4pm.....?

Uj, čo to sem píšem ????

 

Nemám to vymazať?

 

Hm, čert to ber, spoveď dňa. Podtitul blogu, škôlkárske trápenia.

 

Takže som v nijakej knižnici nebola, obrázky som nové nenakreslila, doma som básničku písala a v posteli predčasne zaspala a neskôr s Jorikom do noci kreslila ...takže aspoň čosi sa urobilo. Inak, keď už toľko toho svojho krpca spomínam...tu pri mne je...na gauči spinká....medecínka v brušku, kvapôčky v nošteku, hrudníček mentolom namazaný.

Už si na jeho prítomnosť tak trocha zvykám.....a viem, že až raz vyrastie, budú mi tieto rána v dvojici chýbať.

 

Myslím, že je zbytočné, aby som viac čokoľvek písala......už len fotky pridám....na jeden blog je tu súkromného od nás habadej.

 

 

Viem, už som také robila....no to viete, želanie je želanie. "Ktosi zhora lásku posiela....cielene, vie do ktorého domu:)"

 

A s týmto sa na dnes lúčim a cinkám všetkým, extra však škôlkárom a ich maminám, čo nepoznajú hranice a mnohé berú osobne:)

 

Skade inokade ako z 25Tovey Crescent.

 

Cink.