Sunday, February 19, 2017

Závrate

Ždímem sa. Skúšam, koľko moje telo dá. Včera som to úspešne potiahla až do závrate.....všetko sa točilo! Ako keď mi príde zle v aute..... S Jorikom po svojom boku bolo zotavovanie sa o čosi ťažšie, ale zvládla som to.  Vyšli sme si spolu na ihrisko...., prešli sa mestom, nakúpili v supermarkete a potom.....potom som bola odmenená! Tata si vzal Jorika k sebe a ja som bola off ! Mohla som slobodne písať! A veruže som vám písala.....až dokiaľ sa nedohnala ďalšia vlna závrate...no tú som už riešila posteľou.

A dnes, dnes vážení oslavujem! Poviedka o 13 bábikách je dopísaná. Toto bude možno mnohým znieť smiešne, ale pre mňa je tá poviedka nesmierne cenná! Oj, dlho sa rodila. Zatiaľ najdlhšie. Už mám novú nachystanú.....no teraz ráno ju už nestihnem začať písať. Jorik tu síce ešte pri mne nie je, ešte spí a to susedom trmáca práčka akoby tam mali tank.......ale i tak. Nestihnem. Aj vlny na mňa čakajú, zíde sa mi trocha myseľ zrelaxovať....točila sa mi teraz, na plné obrátky, až sa z nej prášilo!

Neviem, koľko poviedok si chcem nazbierať, aby som si povedala, že toľko ich do zbierky stačí. A neviem ani, komu ich ponúknem..... no a priznám sa, že keďže majú taký skôr krvilačný charakter, tak neviem neviem, či ich vôbec čaká ružová budúcnosť. Ostávam len dúfať, že je nás takých pošahaných viac, čo dokážu v diele vidieť viac, než len slová.

Nateraz sa modlím...a píšem....

Dnes je pondelok. Skončili sa deťom prázdniny. Poobede odnesiem Jorika do škôlky  a zabehnem do knižnice.... Možno... ak budem chcieť kresliť a dokončiť obrázky, čo som na zákazky včera nakreslila, kým sa Jorik na preliezkach hral. A možno sa vrátim späť domov, aby som mohla radšej na počítači písať.... Neviem, neviem nič, uvidím....

Každopádne, je začiatok týždňa a pre mňa je to výzva, aspoň dve nové poviedky napísať. A preložiť a opraviť básne, čo som pôvodne v angličtine napísala. A poslať a potriediť balíky....hej, i to treba, súrne. Hm....hurá do práce!

Cítim sa ako motorová myš!

A som zaľúbená do tohto stavu pracovného!
A uvedomujem si, ako by nám bolo krásne na svete, keby všetci robili len to, čo ich baví!

K tomu prianiu vám mávam....z 25 Tovey Crescent.....kde sa práve plnia sny.

No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...