Iba zlý sen

Včera sa mi konečne podarilo zatiahnuť moju polovičku do obchodu a jeho biedne skromná zásoba košieľ sa rozrástla o jednu navyše. Stále žiadna sláva. Kúpil si aj sivý sveter, zipsový.....na ktorý sa mračil, keď ho prvýkrát uvidel, no až ho dal na seba, bol jeho presun do súkromného vlastníctva jasný.
Takže sa pomaly rozbiehame. Ja toho zase až tak veľa nevidím....až na info, ktoré ako hladný vlk vymáham od svojho taxikára. ,,Koho si dnes viezol? Stojí niečo za zmienku? Niekto zaujímavý? Alebo taká klasika, čo len potrebuje previesť z bodu A do bodu B ? " Hľadám pikošky.....čakám príbehy. Taký takikár toho predsa musí veľa zažiť. Veľa počuť. Nie je skvelé sa vyrozprávať z bolesti náhodnému neznámemu, zatiaľ, čo vás niekam odváža ? Dumem, či by sa nedala napísať kniha vyskladaná z takých dialógov...čosi ako "Spovede v taxíku " .
Ak ste zvedaví, či už som sa niečo zaujímavé dozvedela, tak vás sklamem, nedozvedela. Akurát už viem, že sa môj milý popálil, že mu zákazníci ušli bez zaplatenia....že už mal dievčinu v tak veselej nálade, že mu preliezla zo zadnej sedačky do kufra a ktorá sa vykláňala z okna tak mocno, že takmer vypadla..... asi sa jej u nás v aute nepohodlne sedelo, uvažujem. Žartujem, opitá bola, ale uvažovať uvažujem, lebo to by som nebola ja, keby som čo i len na chvíľu stíchla v dumaní.....tak nejak....akosi....ťažko sa to opisuje, bude to dozaista pôsobiť, že mám majetnícke sklony, čo aj mám , čo narobím....ale mne príde tak divné, koľko ľudí sa odrazu premieľa v našom aute. Čo všetko tam robia...čoho sa dotýkajú.... Je to len auto, ja viem...ale príde mi temer akoby sa ľudia dotýkali nášho súkromia. Akoby spali v našej posteli...nosili naše šaty.... Hm,zatiaľ, čo píšem tieto riadky, Tomášov - taxi čosi zháňač jobov - v jednom kuse pípa. Už mi bolo vysvetlené, ako to funguje....ale asi som pri vysvetľovaní nezapla všetky mozgové závity, očividne, na svoju vlastnú škodu, lebo mi celé to pípanie ostalo naďalej záhadou.  Ono, viem, že sú to zákazníci.....ktosi kdesi potrebuje odvoz. No potom je tam nejaké "bidovanie", kto tú prácu vezme a klik sem a klik tam a až potom sa dozvieš, či si ju dostal ty alebo nieto iný.
Medzi nami, snažím sa od "tatu nášho" vymôcť odpoveď, či je spokojný. Či ho to baví a na ako dlho si myslí, že by to chcel robiť. Stále je tu v zálohe Slovensko. Obaja však tak nejak ostávame stále tu, na anglickej pôde, po 30tke dávno,vždy so snami v dlaniach. Poetické , budiš, ale je to tak. Snívanie je zadarmo a je tak krásne ! My snívame radi. A myslím, že obaja už dávno vieme, že naše sny sú často nereálne.....sťaby ich sníval pubertiak, čo ešte nevie o živote temer nič . Čo na tom, že áno? Snívania sú od toho!Najlepšie na tom je, že obaja sme si toho vedomí, smejeme sa na vlastnej naivite.....súkromne, pre seba.....lebo stále nevieme, ako na tom ten druhý je a či mu nebodaj informáciou, že nijaký Santa naozaj nie je, nezničíme deň.
Ak ste zvedaví na Tomášovu odpoveď, nijakú vám nedám. Nie preto, že by som bola skúpa....ale preto, že za tak krátky čas sa ešte nijaká nestihla sformovať. Všetko ukáže čas. Plány sa nateraz nerobia. Sny stačia. Za seba osobne sa teším, že je do toho všetkého , čo čas ukáže, vtiahnutá aj moja kniha. Včera som s Jorikom na ihrisku vláčila skicár ciky caky od preliezky ku preliezke, no neurobila som ani čiarku . Na uspokojenie kreatívneho ja v sebe, som cvakla dve fotky a poslala ich na instagram. Jorik je viac populárny ako moje kresby. Niet sa čomu diviť. Sama mu dávam prednosť:).
Až doma , keď som Jorikovi napustila vaňu plnú teplej vody a ponorila ho do nej, našla som si čas na skicár a fixy. Mám mnohé nedokončené obrázky.....línie v čiernej a bielej stále chýbajú...inde chýbajú farby.....inde na mňa ziapu bielobiele prázdne strany....čím bližšie som ku koncu, tým hladnejšie sú. Včera sme napokon kvôli tomuto hladu išli spať pred 11pm. Tomáš ešte nebol doma.....a nebol doma ani keď som mala nočnú moru a zobudila som sa na vlastný škrekot cez stiahnuté hrdlo. Už dlho som nijakú nočnú moru nemala....a nechýbala mi.
Vraví sa, že nočné mory sú pozitívum. Viac, než čokoľvek iné, sú pre nás znamením, že sa niečo deje, čo nie je správne a potrebuje napraviť. Viac než súrne. Niektorí im vravia "volanie o pomoc" .
Zas a znova "dumem", čo také tie moje nočné mory môžu odo mňa chcieť? Akurát včera mi volala sestra, aby sa mi vyspovedala z jej vlastného nepríjemného nočného zážitku. Avšak jej sen je jasný ako facka! Uzavretá budova.....únikový východ tvorí jedno jediné úzke okienko, cez ktoré sa napokon pretiahne von a zachráni sa. Vzhľadom na jej aktuálny stav, všetko dáva zmysel. Ale čo ja a moje duchárske sny, tak živé, že mi po prebudení ešte dlho predlho behá mráz po chrbte....?
Viete, možno to majú na svedomí pomerne obyčajné náhodné veci, aké sa v poslednej dobe u nás dejú. Nepripisujem im nijaký význam...ako klasika....to sa stáva a keďže naša domácnosť je plná obdobných vecí, niet sa ozaj čomu diviť. Na mysli mám hračky s motorčekmi, na baterky, hrajúce rôzne melódie..... Jorikov hrací nočník má tendenciu púšťať sa sám....alebo sa sám spustí senzor na autodráhe.....alebo....ako minule, keď som sedela sama obklopená fixami so skicárom na kolenách vo svojom úplne najsamobľúbenejšom papassane (Jorik bol s tatom v tom čase na návšteve  u susedov) a odrazu sa sám zapol fén . Jedna z Jorikových hračiek. Fúka pomerne silno a hlasito....je to bubble maker..ak také poznáte . Musela som vstať a manuálne ho vypnúť. Troška iná káva ako sám od seba spievajúci nočník. Včera pred spaním u nás čosi buchlo.....veci popadali v našej sklad kúpeľni (kúpeľne máme dve, jednu sme premenili na sklad)...ale ako vidíte, toto všetko sa dá vysvetliť. Keď sa začali tieto veci u nás diať, vyľakali ma. Myslela som na mamku. Prišla sa rozlúčiť? Už odišla? Hracie hračky sú u nás už dlho a len teraz sa nejako samospojazdnili. Doteraz to bolo iba také veľmo občasné.... Prečo to tu vlastne píšem....? Naberá to na reálnosti a halóóó ! Je to blud! Rovnako ako môj sen, v ktorom sa diali drobné nevysvetliteľné veci.....ako napríklad, keď som prechádzala okolo dverí u nás na chodbe, kde máme kotol a o čosi sa môj sveter zasekol....to čosi bol môj sveter sám ibaže pricviknutý vo dverách ( čo je nereálne keďže som dverami neprechádzala..iba okolo nich išla) , mnoho drobných nevysvetliteľných záhad, na ktoré som sa zababušila do perín, že sa z nich vyspím..., keď sa mi začala perina sama sťahovať dole. Držala som ju ako kliešťa a kričala, ibaže ako vždy , v takých situáciách iba pištím....a perina? Tá šla ďalej dole. Zobudila som sa, do reálu....stále pištiac....stále držiac perinu, ktorá bola do pol tela stiahnutá rovnako ako vo sne. Chrbát, zadok všetko holé, držala som ju pri bruchu. Viac sa už nikam nepohla. Skontrolovala som Jorika, ten tíško spal, zvážila som, potiac sa, či nemám volať Tomáša, aby došiel domov.....,ale napokon som sa rozhodla ostať rozumnou , zababušila som sa do paplóna, ako zvyknem a s presvedčením, že to bol len zlý sen...nič viac, nič menej, som zaspala....
Ach...ale som sa rozpísala. Zas a znova si sama pre seba potvrdzujem pravidlo, že keď niet čo, najviac sa vytlčie.
Mávate aj vy podobné nočné mory? Viete nebodaj, čo znamenajú? Isto majú logický základ....


Ak áno, smelo mi o nich napíšte.....ja vám k tomu ešte zamávam.....z rovnakého miesta ako zvyčajne....od môjho HP compu z obývačky na 25Tovey Crescent.