Introvert

Včera bol zas a znova upršaný deň. Tomáš sa rozhodol dať si deň off.....a tak som vyštartovala na carboot sama , bez kočiara.....taký luxus....no....počasie sa rozhodlo urobiť mi škrt cez rozpočet mojej radosti a len čo som vkročila na pôdu carbootovskú, zatiahlo sa a spŕchlo. Keďže bol beztak pokročilý čas ( nestihla som skôr.....Tomáš síce s Jorikom ostal , ale obriadiť som ho obriadila ja , nabalila na von znova ja a aj byt som upratala ......to chvíľu ráno trvá) , ľudia neváhali a všetky svoje nepotrebné drahocennosti za babku balili rýchlosťou blesku. Preletela som pomedzi ich pobehujúce telá.....sondujúc okolie neschopná nájsť jedno jediné miesto, kam sa schovám, keď to seriózne buchne nadávajúc na seba a nechápajúc, ako som "doparoma" mohla zabudnúť na dáždnik????
Zhrnuté dokopy, môj osobný carboot trval pár minút, za ktoré som kúpila jeden svetrík za 50pí, pretože mal tie najkrajšie francúzske pásiky aké som kedy videla.
Zbytok dňa, najskôr sa inšpiroval , sa vliekol v rovnakom duchu ako carboot. Úprimne, práve kvôli tomu nedele nemám rada! Nikdy som ich nemala.....podobne ako Silvester. Asi to má niečo do činenia s mojou povahou, pri ktorej neznášam , búrim sa, vzpieram sťaby šlo o život, kedykoľvek mi je niečo nakázané. A v nedeľu je ticho nakázaný oddych. Každá moja bunka sa búri. Brr.... nedele nie sú moje, už pondelok je lepší.
Avšak, včerajšie leňošenie k čomusi dobré predsa len bolo. Osobne a lakomo budem písať o sebe, ale ktohovie.....možno to niekomu pomôže...hoci, osobne si myslím, že hoci ja som sama pre seba včera objavila Ameriku, ostatným neprezradím nič nového.
Lustrovala som YouTube videami a našla už skôr spomínané video o introvertoch. Chcela som ho pustiť Tomášovi, lebo zas a znova sme mali "nepochopenie" medzi sebou a zas a znova som to bola ja tá divná. K večeru sme totiž čakali návštevu. Nič viac a nič menej ako našich českých susedov, ktorých mám ináč rada.....ale ja už tak nejak automaticky, keď viem, že nejaká schôdzka ma čaká, nejaké stretnutie, tŕpnem, mrzutiem, búrim sa.....a kompletne celý čas si želám, aby sa stal zázrak a stretnutie sa zrušilo. Chcela som, aby ma môj milý pochopil, že to nie ja ale tuto aha, introvertnosť je na vine, že som aká som. Naveľa, Tomáš to pozrel, hmkol a bolo. Hovoriac za seba, spadol zo mňa balvan viny. Vždy ale ozaj vždy ma mrzelo, ako divne sa chovám. Ako netúžim po stretnutiach, ako ma ubíjajú.....a poviem vám, keď ma rovno cudzí neoznačili za divnú, urobila som tak za nich sama. Opečiatkovala som komplet celá.
Teraz si tie nálepky strhávam. A robím tak o to radostnejšie, že som v jednom  z rozborov základných znakov introvertnosti našla vysvetlenie na moje ihriskovské problémy !!! Introverti neznášajú ľudí, ktorí hlasito hovoria, kričia...necítia sa pri takých ľúďoch dobre - ba prídu im otravní a to aj napriek tomu, že všetci v okolí sa z nich tešia . Haloooooo.......strihám cvakám režem trhám zubami všetky pásky , do ktorých som sa omotala a vystieram sa , rozpažujem ruky! Som v poriadku! Som iba introvert! Hej, všetky tety uhulákané , kričiace mamičky, smejúce sa nahlas, ktoré Jorik tak žerie.....a ktoré som ja nevedela vystáť, pri ktorých som stála ako soľný stĺp a želala si, aby som sa vyparila.....som introvert a je ok necítiť sa pri vás dobre! Mám to čierne na bielom:).
Smejem sa...iba tak , trošíčka....jeden kútik úst.......hoci ani neviem, či oprávnene....lebo dá sa vôbec  určiť , čo je lepšie, či intro alebo extro..... (?) ,no súdiac podľa spoločnosti, jej nárokov a prevahy extrovertov v nej, je hádam aj dobré, že Jorik bude extrovert . Po tatovi.
Dumem, pomohla som aj niekomu z vás, tam vonku ? Ak áno, posielam extra objatie.....medzi nami, my vieme, že je iba onlajnové....naživo "my introverti" to trocha neradi....viete, osobná zóna a tak:).
A ešte...aby som nezabudla..hoci čas značne pokročil....ráno som sa zobudila do krásnej správy od kohosi zďaleka zďaleka , kto mi pod jedným z mojich instagramových obrázkov, nechal báječný odkaz, ktorý pre mňa veľa znamená.....ohodnotil totižto moju prácu ako jedinečnú a unikátnu a rozhodol sa ma zdieľať na svojej stránke. Nič svetoborné , je mi jasné....mnohí umelci sa s tým stretávajú denno- denno, no hovoriac za seba.....teším sa ako blcha. Lebo vďaka instagramu sa moja tvorba šíri a ja dostávam lajky od ľudí z celého sveta...skromne, možno to hej....točím sa okolo 20 max.30 nazbieraných bodíkov pochvaly na fotku, ale o to nejde.....keď si totiž kliknem na človeka, čo mi tam svoju pochvalu zanechal, zisťujem, že mnohí z nich sú seriózni umelci. Ilustrátori a to sa mi ráta. Najmä preto, že viem, že som blažená a prosím, nežartujem.....lebo ozaj som, nemusela som sa trápiť s hľadaním svojho štýlu, nikoho kopírovať ,aby som si svoj štýl našla, našiel si ma sám. A ja si to nesmierne vážim. NESMIERNE. Aby bolo jasné:).
Prepáčte (ja viem viem milý môj, "prepáčovať" mám čo najmenej:) , že dnes tak lakomo o sebe som písala. Zajtra sa polepším a hmhm......ak už o ničom inom, tak aspoň o Jorikovi napíšem .

Mávam vám radostne.....introvertne potichu......ako ináč, z obývačky na 25 Tovey Crescent.